Táto otázka sa niesla včera večer diskusiou, do ktorej sa zapojila moja kolegyňa z konštelatérskej delťáckej skupiny. Keďže sme facebookovo prepojené, inšpirácia sa aj ku mne dostala nadránom. Budem o nej uvažovať. Snažím sa teraz o zmysluplné preladenie z tých včerajších udalostí – obrovskej havárie pri Nitre a tragédie pri večernej záchrane psíkov v revúckom útulku, kedy sa utopili tri ženy.
Večerné správy, ktorých som časť po dlhej dobe zasa raz videla, priniesli spŕšku ďalších tragédií. Odišla som od nich vo chvíli, keď začali vykladať, ako sa našla mŕtvola neďaleko dediny, susediacej s mojim rodiskom. Každý deň sa udejú nejaké tragédie, súcitím, no nechcem sa zameriavať iba na ne.
Možno i to je súčasť toho, aby svet bol lepším miestom, že síce nezatvárame oči a netvárime sa presladene, „stále v pohode“, no ani nesledujeme len čiernu kroniku a krimi.
Tak to je…
Počasie sa upokojilo a hrejivo zasvietilo slnko, no voda sa aj dnes popoludní valila divoko popod most v Revúcej. Rovnako sa valili aj moje myšlienky, lebo reakcie podaktorých ľudí na tie udalosti sa mi nepáčili – no, škoda na ne vôbec plytvať časom. Ja som zápasila s hnevom, že zomierajú dobrí a láskaví ľudia, nezištne obetaví, namiesto kadejakých pobehlíc a vrahov, čo len ubližujú iným.
V jednej chvíli mi priplávala odpoveď – tak to je. Spokornela som tým, nie ja to tu riadim. Možno sú tu za trest, aby videli dopady svojich skutkov a aby za svoje činy niesli i dôsledky. A možno sú tu i kvôli nám, aby sme si potom o to viac vážili „nevrahov“ a „nepobehlice“. To áno, uvedomujem si, ako mi moje životné skúsenosti zdvihli úctu ku čestnosti, už to nepokladám za samozrejmosť ako kedysi, že ak ja sa správam čestne, tak i tí druhí určite všetci tiež.
Nepremokavé topánky…
Dnes viem, že čestný človek sa správa čestne a ohľaduplne, neubližujúco v každej životnej situácii, aj v ťažkej a zlej. A dokáže pri nás stáť pevne – natrvalo, lebo pozná hodnotu záväzku. Je to ako s topánkami, tie kvalitné nám nepremoknú ani v daždi. Teraz si preto naozaj dokážem ceniť, ak sa niekto správa zodpovedne a láskavo, ak koná dôveryhodne, ak je spoľahlivý – lebo viem, že takých ľudí nie je veľa.
Nepotrebujem vo svojom živote „premokavé topánky“.
Ak sa vrátim k pôvodnej otázke, čo robíme pre zlepšenie sveta…
Odpovedzte si na otázku – čo vy sami robíte pre zlepšenie sveta?
V spomenutej diskusii ľudia písali kadečo – že konajú dobro, že sa snažia byť sami šťastní, no všeličo uvádzali.
Na otázku čo robím ja, aby bol svet lepší, odpovedať môžem, že sa snažím konať zodpovedne a láskavo. Bola som starostlivá voči iným, no dovolila som, aby sa ku mne správali zle. Teraz som zodpovednejšia aj voči sebe a starám sa viac o svoje vlastné sny. Obliekala som sa po celé roky prakticky pracovne – rifle, tričko či pulóver. Ach, prezradím vám – ako dieťa som mala rada knihu o siedmich šatách princeznej Dúhy – teraz mám niekoľko pochabých šiat. Takže po troche zo všetkých tých odpovedí v spomenutej diskusií o zlepšovaní sveta by sa u mňa našlo.
Podvečer som skladala konečne vysušenú bielizeň z balkóna – krajina sa halila do šera, na horizonte sa ešte črtali obrysy hôr v oranžovoružovom opare. Svet pôsobil nežne rozprávkovo.
Pri vešaní čerstvo vypraných vecí som neskôr už v tme stála na balkóne, ďakovala som za nádherné „ešte teplo“ bez snehu a mrazov. V kopci vietor šumel korunami stromov, vládol pokoj a ticho – taký okamih šmídovskej „čistej radosti“. Svet je taký, aký má byť – cítila som hlboko v srdci.
No práve v tomto pocite „správnosti“ ma paradoxne ten včerajšok vnútorne akosi utvrdil – že „tak to je“, svet je taký, aký má byť. Že ten, kto ho riadi, je dobrý manažér – že vie čo a ako a prečo robí. Tak to je. Zvláštne ma to upokojilo – nech mi teraz Zámer sveta čokoľvek posunie do života, pokúsim sa to prijať s dôverou. Vpustím to do svojho srdca. Zaplavilo ma poznanie, že to, čo mi Zámer sveta chce posunúť do života, je už nablízku, lebo mal dôvod ma takto silne upokojiť.
No tak moja odpoveď v tej diskusii „čo robím pre zlepšenie sveta vlastnými silami“ by nakoniec bola – pre zlepšenie sveta ho mám rada taký, aký je.
Elena 14.11.2019
P.S.: Fotka je moja, pravdaže.