Pár slov k Novembru práve dnes…
Obloha mliečnobiela, hmla halí celý kraj,
máme sa strašne dobre už tridsať rokov vraj.
A čo ten zástup mŕtvych, žobrákov davy?
Že prejde ďalších tridsať a „sa to spraví“?
My, tiger Európy, hľadíme do mrakov,
na čele máme predsa len samých dobrákov,
„Západ hneď dobehneme, len reforiem pár spraviť“ –
na naivite našej sa môžu veru baviť.
Vždy naše dobro sľúbia, hlasy si zaslúžia,
a potom štyri roky už po nás netúžia.
Oblohu bielobiela sfarbila dočista,
kto za pravdu hlas zdvihne je tu hneď fašista,
extrémista a chrapúň, nepriateľ národa,
takto sa krok za krokom zabíja sloboda.
Obloha hmlou sa halí a ticho padá dážď,
akou cestou sa národ slovenský uberáš?
K púti na ďalších tridsať vraj treba vykročiť,
tí hore zbrojiť, kradnúť – a my len otročiť.
Slovensko, ja Ti želám odvahu ku zmene,
nech budúcnosť zas vidíš úprimne nadšene,
šialene nech Ti bije srdce zas pre lásku,
nech nevodí tu nikto pravdu na povrázku,
nech lúče slnka všetkým zažiaria hrejivo
a spravodlivosť nie je mámivé marivo.
Obloha v bielom šate odetá v tento deň,
hmla objíma kraj celý, nech svieti pochodeň
odvážnych sŕdc nám jasne tej ceste ku zmene,
nech viac už s goriliakmi a úžerou nejdeme.
Budúcnosť našim deťom očistiť treba zas,
ach – 30 rokov tohto?
Teraz je správny čas…
Hej, počujete? Teraz je správny čas…
Elena 16.11.2019