Hovorí k Novembru 89 a zmenám s ním spojeným kadekto kadečo. Keď som to včera chvíľu čítala, zostala som prekvapená, akú úžasnú dobu a spoločnosť žijeme.
No tak si o tom zasa povieme pár slov.
Dozvedáme sa v médiách, koľko zarábame, že zlacneli autá a zdraželi byty
Spomenutý článok hovorí, že domácnosti majú aj niekoľko mobilov – no dobre, a keďže ide o analýzu zmien v spoločnosti za 30 rokov, položme si otázku – nemali by tie mobily, keby u nás pokračoval socializmus? Veď ide o technologické zmeny. Tiež sa v článku píše, že byty sa prideľovali kedysi zadarmo – o tom, koľko stoja teraz, viete dobre sami.
Akosi mi nielen v tom článku na linku, ale v médiách všeobecne pri bilancii Novembra dnes, chýbajú informácie o tom, koľko ľudí na Slovensku za ten čas živorilo bez práce, koľko ľudí i vlastnou rukou zomrelo kvôli podvodom nebankoviek a kadejakých úžerníkov, koľko miliárd padlo do rúk podvodníkov a rozpredávačov toho, čo vybudovali naši predkovia…
A skutočnosť, ako „trhové hospodárenie“ je o ničom, vidno aj v zdravotníctve.
Keď som v rámci Charty 2012 oslovovala kompententných listami Charty – okrem iného s tým aby sa zlepšilo postavenie ľudí s postihnutím a situácia v zdravotníctve, pretože sa narušuje sieť poskytovateľov a to regionálne aj vekovo, klesá časová a miestna dostupnosť zdravotnej starostlivosti, nikto sieť systematicky nebuduje – tak „sa na to kašľalo“.
O tom, že situácia je čoraz horšia, svedčí aj ranný článok v Pravde
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/533202-poradovniky-u-lekarov-su-coraz-dlhsie/
Píše sa v ňom, že dvojnásobne viac ľudí u nás sa nedostane včas ku potrebnej zdravotnej starostlivosti
„Európsky priemer v hodnotení, že sa pacient nedostane k lekárovi vtedy, keď potrebuje, je 2,5 percenta, u nás 4,1 percenta. Dlhé čakacie lehoty ako príčinu obmedzeného prístupu k lekárovi označilo až 51 percent opýtaných. Na druhom mieste skončilo tvrdenie, že zdravotná starostlivosť je veľmi drahá (25,93 percenta). Viac ako 11 percent ľudí označilo za problém vzdialenosť…“
Neviem, je si niekto z vás vedomý, že tu ide o porušenie ústavného práva občanov na dostupnú zdravotnú starostlivosť?
Spomenutý článok uvádza aj konkrétne prípady. Nuž, najvyšší čas, aby zasiahla ombudsmanka, lebo situácia je porušením platnej Ústavy SR.
Máme to tu čierne na bielom a verejne – takže kto a kedy vyvodí zodpovednosť za ten stav voči tým, ktorí viedli ten rezort v predchádzajúcich obdobiach?
Pomenujem vám teraz niektoré veci…
Tie nám tu chcú „pre zlepšenie kvality starostlivosti o naše zdravie“ nabulíkať. Podstatou tých opatrení však v skutočnosti je nie skvalitnenie služby pre pacientov – ako tvrdia, ale úspora peňazí poisťovniach a zlepšenie situácie v nedostatku lekárov.
Nikto ale nehovorí o tom, že ktosi by mal niesť zodpovednosť za súčasnú zúfalú situáciu, v ktorej sa na niektoré zdravotnícke služby čaká čoraz dlhšie, hoci si ich platíme – lebo už roky mala byť systematicky budovaná sieť zdravotníckych služieb s opatreniami, ktoré by stabilizovali aj prílev nových zdravotníkov v potrebnom množstve na zaistenie jej udržateľnosti. Že prognosticky myslí aj manažér bežného podniku, ak je naozaj manažérom – a že prognosticky mal myslieť každý, kto si trúfa riadiť nejaký rezort. Hovorím otvorene, že to bolo zlé manažovanie – a že bývalých ministrov zdravotníctva by mali stíhať za nečinnosť.
Poviem k tomu tiež otvorene, že dlhodobo sa zanedbávalo systematické manažovanie kvality a siete poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale aj starostlivosti o zdravotníkov
Ako z toho marazmu v zdravotníctve von?
Treba zastabilizovať počet zdravotníkov – a to bezodkladne.
Jedným z možných opatrení je zavedenie povinných platieb za vzdelanie pre každého zdravotníka, ktorý by po skončení vysokej školy chcel odísť mimo Slovenska. Buď odpracuje desať rokov u nás, alebo zaplať – vráť peniaze za štúdium tejto spoločnosti. To by stabilizovalo situáciu aspoň dočasne, kým sa urobia systémové opatrenia.
Druhým z možných a potrebných opatrení je zavedenie rovnakej platby za poistencov štátu – potom by konečne štát možno začal naozaj vyžadovať, aby tí, ktorí by mohli pracovať, naozaj pracovať začali. A postaral by sa o to, aby sa namiesto hromadného zamestnávania cudzincov zamestnali naši ničnerobiaci, je ich ešte viac ako dosť.
Namiesto toho sa robia kroky úplne odlišné, znižujúce kvalitu poskytovanej zdravotníckej služby – jej dostupnosť z hľadiska miesta, aj kvalitatívne pod hlavičkou „ako vám chceme, drahí občania, pomôcť“…
O čo konkrétne ide?
Takže
Čo nám lekár povie pri telefonickom rozhovore? Že ešte máme počkať dva-tri dni, týždeň? Že máme pri chrípke piť bylinkové čaje a ležať doma?
Pomôcť to môže tým, ktorí dlhodobo berú lieky a tí môžu zavolať rovno sestre – ale to robia aj dnes. Takže toto je zúfalecký nápad, ktorý sa snaží zatrieť deficit lekárov.
Aj v úvode spomenutý článok spomína nejaké možné opatrenia…
– ku skráteniu „čakačiek“ a miestnemu aj časovému zdostupneniu odbornej zdravotnej starostlivosti by podľa neho mohla prispieť
To samozrejme vyžaduje, aby pacient mal poruke auto, keď sa mu priťaží, čo veru nie je samozrejmosťou. Odhliadnuc od toho, že populácia starne, a skôr by preto bolo potrebné zdravotnú sieť rozširovať regionálne.
Tvrdenie, že časť nemocníc nezanikne, je podľa mňa zavádzajúce – lebo ak nebudú niektoré z nemocníc schopné poskytovať akútnu zdravotnú starostlivosť, čo budú poskytovať? Doliečovaním to nazýva návrh. Skutočnosťou je, že tento návrh akosi šmodrchá dokopy ošetrovateľskú a opatrovateľskú starostlivosť – doslova mi to pripadá ako premena časti zdravotníckych lôžok na lôžka sociálne. A vôbec, ale vôbec neuvažuje o tom, ako zvládnu tie zvyšné zariadenia, poskytujúce akútnu starostlivosť ten prílev pacientov k nim.
Putovanie za zdravotnou starostlivosťou sa stáva pre mnohých „putovaním do Compostely“. Musia vstávať nadránom, aby sa dostali včasráno do radu a získali jednu z mála časeniek. Ide o ľudí chorých, ktorým to zdravotný stav určite nevylepšuje.
A článok, ktorý som spomenula v úvode, prezrádza varovnú údaje – neviem sa dostať, neviem sa dostať, vybavím si po známosti…. doslovne píše. No čo to asi znamená? Nemá každý známosti, takže niektorí budú čakať popri „vybavovačoch si“ ešte dlhšie, ako by mohli a mali. A skutočne len za poďakovanie to vybavujú? Bol by to asi škaredý príbeh, keby sme to celé začali podrobne pitvať, však?
Škaredý príbeh by to ale bol z viacerých stránok. Zníži sa počet akútnych lôžok stratifikáciou, lebo ich máme priveľa –
Vyjadril sa k veci i výkonný riaditeľ Health Policy Institute (HPI) Tomáš Szalay
https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/stratifikacia-nemocnic-vitana-ocakavana/
Tak si jeho vyhlásenie pozrime
Je to o prachoch, o tom podľa mňa svedčí aj vyhlásenie INESS v citovanom článku
Je podľa mňa čas na zavedenie rodinných účtov, lebo tak sa oveľa lepšie ustráži balík toho, čo kto v zdravotníctve uchmatne. Ak budeme platiť z rodinného účtu, na ktorý si naskladáme peniaze, tak si určite všimneme cenu zdravotnej pomôcky, či neoprávnene účtovaný výkon. Ani za mŕtve duše nebude nikto v rodine platiť. Takže odpoveď na to, prečo rodinné účty doteraz zavedené nemáme, podľa mňa je jasná – aby sa mohlo kradnúť.
Ide o kvalitu pre občana, alebo o kritický nedostatok personálu a zdrojov?
Záverom jedna vec – pribúda starých a chorých ľudí v našej spoločnosti. Naozaj si myslíte, že je potrebné počet akútnych lôžok znižovať? Dokedy platí táto premisa? Ak bude na 100 000 obyvateľov chorých a starých ľudí viac o koľko, to prestane platiť? Rada by som pred akoukoľvek stratifikáciou videla verejne dostupné tieto údaje.
Pretože nie je expert ako expert, a pokladám za dôležité pozerať nielen ČO sa hovorí, ale aj KTO to hovorí. Zakončím túto myšlienku citátom z posledne citovaného článku
Svet zdravia: Slovensko má príliš vysoký počet akútnych lôžok
Podľa hovorcu siete nemocníc Svet zdravia a polikliník ProCare Tomáša Kráľa má Slovensko príliš vysoký počet akútnych lôžok a, naopak, nedostatok tých chronických. Navyše sa výrazne mení celonárodná demografia a vývoj chorobnosti.
„Za hlavný imperatív tejto reštrukturalizácie lôžkového fondu a medicínskych výkonov považujeme kritickú personálnu situáciu na trhu. Uvedomujeme si, že tieto trendy musíme zohľadniť pri reprofilizácii našich nemocníc. Veľmi preto vítame, že túto iniciatívu konečne riadi štát za aktívnej účasti zdravotných poisťovní. Samozrejme, Svet zdravia ako súčasť Asociácie nemocníc Slovenska, participuje na diskusiách na túto dôležitú tému.“
Nechám to bez komentára, tí bystrejší čitatelia si ho urobia sami…
Elena 20.11.2019