Hustý dážď sa lial z oblohy v temne skorého rána. A ja som myslela na slová „Kubko má výročie 22.11.“, ktoré mi napísala večer jeho mama Dagmara.
O Dagmare a Jakubkovi som písala v mojom blogu opakovane. Bola jednou z prvých mám, ktoré sa ku mne pridali, príbeh svojho syna vyrozprávala aj v našom spoločnom otvorenom liste premiérovi, ktorý nájdete tu
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2018/06/07/fukanie-do-pupav-3-bez-slov/
aj tu
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2018/08/25/na-kridlach-vetra-1-dagmarkin-pribeh/
Potom som o Dagmare písala, ako sa cítila po reakciách podaktorých diskutérov
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2018/08/28/v-lucoch-slnka-9-druhy-vykop-za-dagmarku/
Kubko mohol žiť, keby mu nedali šesť klystírov, keby dostal potrebnú zdravotnú starostlivosť. Tento štát porušil jeho právo, garantované platnou Ústavou SR. Rovnako ako práva všetkých našich detí, ktoré zomreli vinou lekárov.
Život dieťaťa nie je pre mamu jednoduché žiť ďalej…
Deň smrti dieťaťa nie je pre mamu nikdy ľahké prežiť, nech prejde rok, dva, či päť…
Kubkovi…
Aj nebo plače, že ťa niet,
zatíchol celý svet,
aj nebo plače, Teba niet,
mĺkvo skladám do viet
tú smutnú srdca spomienku,
ten krásny krehký čas
ako sa spolu smejeme, ako tu skáčeš zas,
radostne bežíš po dvore a tak ti žiaria oči,
v piesku sa hráš, či sánkuješ sa kdesi na úbočí… …
Namiesto toho v hrobe si a ja tu ticho stojím,
bolesti horu nesiem si, že sa aj dýchať bojím.
Chýbaš mi, synček, chýbaš tak veľmi ako soľ,
a dala by som neviem čo, aby si so mnou bol…
Záverom…
Dagmarka má fb stránku Bojujem za Jakubka – na nej bojuje za spravodlivosť pre svoje dieťa. A dvíha svoj hlas ako my všetky – my, mamy, sa nedáme umlčať.
Snažíme sa chrániť životy slovenských pacientov, aby boli viac v bezpečí.
Žiadame preto verejne, aby sa v slovenskom zdravotníctve začala bezodkladne preukazovať spôsobilosť na prácu – bezúhonnosť, rovnako ako je to v školstve.
Elena 21.11.2019
P.S.: Kubko – fotografia je z rodinného albumu jeho mamy a uverejnená s jej súhlasom.