Vždy som chcela žiť vo svete, ktorý sa na nič nehrá. Obyčajný hand made, vyrobený vlastnými rukami a srdcom. Žije, dýcha, smeje sa a spieva si. Trbliece sa v ňom rosa v lúčoch slnka, občas aj prší a je blato. Ale nie špina.
Akosi som zablúdila do iného sveta.
Anjelské krídla, zavesené na stene vo svete plnom klamstiev, pobehlíc a vrahov, pôsobia trochu stratene…
Elena 29.11.2019
P.S.:
Iba sťahovaví vtáci sa vracajú.
Iba stromy majú dosť času, aby mohli žiť v spomienkach…