otvorene

Úchyláci, úchyláci – ich zjavne ani Vianoce nezastavia. O sexuálnom obťažovaní 12-ročného dievčaťa na sociálnej sieti dnes v skorom ráne vyšiel článok – a na ten v mojom blogu nadviažem. Ale treba robiť výkop za deti, zjavne treba, aby sme ich uchránili. Je mi to dvojnásobne ľúto v čase Vianoc, ktoré spolu s Dušičkami sú pre mňa najviac srdcu blízkou sviatočnou časťou roka.

Vianoce už dýchajú svojou blízkosťou  – rozvoniavajú, a nielen predvianočným pečením, s ktorým niektorí už začali.

Pre mňa vždy v srdci rozvoniavajú hlavne pokojom a pohodou – od 1.decembra to bolo v časoch môjho detstva u nás doma nepísané pravidlo „buď láskavý“. Ja viem, že sa hovorí, že by sme mali byť láskaví k sebe po celý rok, ale v realite nie sme stále usmiati a rozdávajúci. Občas sme unavení, zavrčíme, sme leniví – ach, ale čas Vianoc, to je čas otvorenia dvierok srdca väčšiny z nás naplno.

Vianoce sú pre mňa časom pevnosti i krehkosti rodinných pút. Zakaždým spomíname na tých, ktorí už nesedia za vianočným stolom s nami, no zostávajú v našom srdci. A uvedomujeme si hlboké spojenie s tými, ktorí s nami za tým stolom sedia.  Sú ľudia, ktorí putujú cez vianočné sviatky kamsi do rekreačných zariadení či hotelov, – je to ich vec, no ja by som tak čas Vianoc tráviť nechcela. Domov a rodinné putá pre mňa znamenajú naozaj veľa – za ľudí, ktorí patria ku mne sa viem biť ako ohnivý drak. A práve vianočné sviatky tie hlboké korene ukazujú, sú symbolom lásky a láskavosti v našom živote, ale aj čistoty a pravdivosti. Kladiem si preto občas otázku, ako vôbec môžu tráviť s takými hodnotami vianočné chvíle ľudia, ktorým hodnoty ako čestnosť a úprimnosť nehovorí nič. Ako môžu všetky tie rajdy z Pokecu ponúkať sa bez zábran a chvíľu na to doma pri vianočnom stole vykladať o rodine a jej hodnote. A ako to dokážu všetci tí pokecoví plejboji – ako o nich píše článok, ktorý som už v úvode blogu spomenula

https://ahojmama.pravda.sk/clanky/hnus-na-sieti-vydavali-sme-sa-za-12-rocne-diev/12131-clanok.html.

Fotky pohlavného orgánu posielal pán „12-ročnému dievčaťu“ – ktorým v tomto prípade boli našťastie redaktori časopisu. Ďalší zasa dávali dieťaťu viac či menej otvorené bezzábranové sexuálne návrhy. Myslím, že časopis mal uverejniť aj zoznam adries – však nech všetci vidia, akých majú známych. A ešte predtým ich mal časopis poskytnúť polícii. Lebo ak viem o páchaní trestného činu (čo sexuálne návrhy dieťaťu u nás sú!), môže to byť pri nenahlásení kvalifikované ako spolupáchateľstvo. Ak niektorý z tých chlapov pracuje v školstve, alebo v sociálnej či zdravotníckej oblasti, mal by s prácou tam definitívne skončiť. Našťastie v školstve platí zákon č. 138/22019 Z. z. – a treba ho bezodkladne zaviesť i do ostatných oblastí práce s ohrozenými ľuďmi – s deťmi, ale i s postihnutými či starými ľuďmi. Sú totiž činy, ktoré o človeku, jeho hodnotách, morálke a možnom rizikovom správaní prezradia tak veľa, že pokojne by som sa podpísala na doklad, zakazujúci mu doživotne vykonávať niektoré profesie.

Isteže, môžeme spraviť každý a jeden krok čestne alebo nečestne. Získavame tým rôzne poučenia – aj človek, ktorý v nejakej situácii zlyhal, sa môže zmeniť, ale je to dlhá cesta budovaním svojej dôveryhodnosti a dobrými skutkami, kým mu uveria – u alkoholikov sa odborne hovorí o piatich rokoch abstinencie po liečbe, kým ostatní úplne dôverujú. Všetkým, ktorí viedli takúto diskusiu s dieťaťom, by som na 5 rokov dala aj zákaz akýchkoľvek sociálnych sietí, respektíve by som policajne akýkoľvek ich pohyb na sociálnych sieťach monitorovala (na základe rozhodnutia súdu, samozrejme).

Štát podľa mňa nerobí dosť na ochranu detí pred kadejakými sexuálnymi gaunermi, ani pred sexuálnym zneužívaním – prezradím vám k tomu, že som pred pár mesiacmi vypracovala program na prevenciu v oblasti sextingu u detí  a mládeže – lebo je dosť detí, ktoré sú obeťami sextingu a následného „revenge porn“, či vydierania. Sexting znamená, že deti posielajú svoje intímne fotografie či texty „láskam“ – a dochádza ku ich zneužívaniu potom či už z hnevu, alebo pre zisk. Nevieme deti ochrániť inak, ako ich uvedomením si, že je riziko poslať komukoľvek akýkoľvek svoj intímne ladený obrázok či text – lebo to raz môže mať dopad na ich život. Robila som pred vytvorením programu v školskom prostredí prieskum u detí 11- až 12-ročných, z môjho pohľadu hrozivé číslo vyšlo tých, ktoré dostali od cudzieho človeka nevyžiadaný intímny materiál, obrázok či text. A ešte vám prezradím, že deti by sa nezdôverovali nikomu, alebo len kamarátovi pri vydieraní intímnymi materiálmi, rodičom by to povedali len tri deti z môjho prieskumu (i to je otázne, ako by to bolo v  realite). No a čo už by im asi tak rovnako starý kamarát pomohol a akú ochranu by im poskytol pri riešení situácie napríklad s 30-ročným vydierajúcim pedofilom? Takže tak.

A skutočne si myslím, že protiextrémistická jednotka s dobrými platmi je u nás značne nevyužitá – tak nech si prihodí k činnosti aj prihlasovanie sa na sociálnych sieťach „ako dieťa“ a vychytanie týchto sexubezzábranchtivých úbožiakov.

Podľa mňa sú to úbožiaci – tí sexu s dieťaťom chtiví – a zjavne ich je viac ako dosť. Nemusí ísť zďaleka len o pedofilov, ale niektorí nimi byť môžu – vážne sa nehanbia sexuálne obťažovať deti? Kto vás to vychováva, ľudia – bez morálnych zábran, ako zombie na kľúčik, pardon, na pohlavný orgán???!!

Stretávam sa občas s predstavou, že nemáme nikoho v živote posudzovať – s tým sa nestotožňujem. Ak sa budeme správať voči všetkým naivne láskavo (s predstavou že ako my sa správame čestne, tak sa správajú aj ostatní), vykoledujeme si v lepšom prípade sklamanie, v horšom môžeme ohroziť i svoj život a svoje deti, ak im to vštepujeme.  Aj deti by sme mali učiť, že sa nesprávajú všetci ľudia pekne a čestne, to je fakt – a že ak im nejaký ujo ponúkne cukrík, nemali by s ním nikam ísť, ale začať kričať o pomoc.

Navyše, každý máme svoju cestu, niekto sa má naučiť byť voči iným láskavý a učí sa vidieť „kvapku dobra v každom“, iný sa má naučiť posudzovať podľa konania reálne aj charakter, a robiť hranicu nečestnému konaniu iných voči sebe, aby sa dokázal chrániť. Niet univerzálneho návodu, ako máme vidieť svet a ľudí v ňom, a duchovne na úrovni nie sme len vtedy, keď sme voči všetkým nekonečne láskaví a rozdávajúci sa. Priať inému dobro niekedy znamená aj priať mu spravodlivý trest, lebo ten je súčasťou jeho duchovného rastu. Je to ako vo výchove detí – ak dieťa spraví niečo zlé, potrebuje vedieť, že to je hranica a že niečo zlé spravilo. Trest má mať radikálne výchovný charakter, aby to už dieťa nezopakovalo nikdy (a netrestáme z krutosti, ale z úprimnej lásky, chceme dieťa ochrániť pred konaním zlých činov  a ich následkov) – a to isté platí i pre nečestné činy (to je iná vec, že u nás sa výkon trestu v base zmenil na povaľovanie páchateľov so zaisteným bývaním, teplou stravou, posilňovňou a bezplatnou zdravotnou starostlivosťou – skrátka so životným štýlom lepším, ako majú mnohé z ich obetí).

Ale vráťme sa k tým „sexuchtivým“ – keď som pred časom bola na Pokeci (osobne presne dve hodiny) a napísala som tam verejne svoj názor na pokecové šľapky, ihneď sa mi ozvalo dosť chlapov s ponukou sexu – kašli na neho, chlapov dosť. A ktovie koľko z tých chlapov dieťaťu navrhujúcich sex má aj vlastné deti – neviem čo na to povedať. Fakt dnešnému svetu nerozumiem, vzťahový záväzok pokladám za niečo cennú životnú hodnotu a ako demisexuál by som nedokázala mať sex s chlapom, ku ktorému nemám hlboký citový vzťah. Fascinuje ma to a pripadá mi až choré sexovať „ako králik, s hocikým a hocikedy“. Ak nevera a rozbíjanie rodín pre niektorých stratilo nálepku „zlého činu“, tak pre mňa nie. Nemyslím, že tú bezzábranovosť môžeme schovávať za modernú dobu a jej „moderné“ hodnoty, a že by sme sa naozaj mali vrátiť ku tradičným hodnotám. Aj táto skúsenosť, ktorú popísali redaktori v článku, k tomu smeruje. Nemyslím, že by sme mali tolerovať takéto patologické správanie pod zámienkou moderných hodnôt, a že by sme tým mali takýchto ľudí v ňom podporovať.

Ach, radšej sa vrátim k vianočnému upratovaniu –  som smutná, hodne smutná z tej kopy špiny, ktorú nevyčistí Diava, ani Savo. A uvažujem o tom, koľko existuje vôbec chlapov, čo majú iba jednu tvár a sociálne siete nie sú súčasťou ich života.

Elena 11.12.2019

P.S.:

Kladiem si otázku, či vám, ktorí sa takto správate na sociálnych sieťach, naozaj stojí pár minút pochybného sexu bez lásky za to, aby ste stratili dôveru svojich detí – ako by sa asi cítili, keby v zozname adries úchylákov, posielajúcich návrhy sexu 12-ročnému dievčaťu našli i svojho ocka? A naozaj si nevážite dôveru svojich žien – chcete azda striedať kadejaké šlápoty po celý život?

Pre mňa je najdôležitejšie nájsť v živote človeka, ktorý pri nás stojí pevne a na ktorého sa môžeme spoľahnúť a robiť niečo zmysluplné. Ani jedna z mojich hodnôt sa v tom vašom konaní neodráža – neviem, ako sa raz budete môcť obzrieť za seba a cítiť hrdosť na svoj život???!!

A k diskusii: deltoid – v mojom prieskume dostalo vysoké percento 11-ročných detí nevyžiadané správy s intímnym obsahom od cudzích ľudí i na mail. Rodičom sa to hanbili povedať, alebo sa báli, že ich odstavia od sociálnych sietí úplne – lebo je fakt, že dnes deti bežne komunikujú na socsieťach s rovesníkmi odmala. Nevyrieši to kontrola celkom – sú i také, ktoré majú profil pre rodiča a profil s rovesníkmi reálny – zákazy a kontrola poľa mňa veľmi nepomôžu, deti musia pochopiť riziká.