Kto im dal právo siahnuť na životy našich detí?…
Túto otázku položili rodičia Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej – mladých ľudí, ktorí zomreli rukou vrahov. S nimi zomrel ich krehký svet, ktorý si budovali, a aj svet ich rodičov. Tí nesú batoh bolesti a utrpenia už celoživotne, o tom nepochybuje zrejme nikto z nás. Rodičia majú v srdci smútok za svojim dieťaťom navždy – sme ako Tahlequah, veľryba ktorá niesla svoje mŕtve mláďa a nechcela sa s ním rozlúčiť, kým takmer sama zahynula. Jej príbeh som popísala kedysi v blogu Svetlá a tiene 3. – Sme ako Tahlequah…
Túto otázku si s nimi kladieme aj my všetci. Aj ich prípad ukazuje na to, ako je bolesť obetí v tomto štáte prehliadaná.
Práve v tejto chvíli o tom poviem viac.
Bolesť obžalovaných…
Aby sme sa zachovali spravodlivo, pozrime sa aj na bolesť obžalovaných v spomenutom prípade. Nepôsobí Zsuzsová dojmom, že by si počas procesu čo len na chvíľu spomenula na svoje vlastné dieťa. Lebo je pravdou, že aj toto dieťa pripravila o matku (nech už si o nej ako o matke myslím čokoľvek, pre dieťa je jeho mama vždy tá jediná). Hej, uvažujem o tom, aký vzor do života dávala svojej dcére – naozaj by chcela, aby šla v jej šľapajách? Ani stopa ľútosti a hanby, lenže to o tom dumám ja a nie ona – naozaj neuvažuje o tom, aký odkaz zanecháva. Viem, že je zbytočné hľadať odpovede na otázku, prečo sa niektorí ľudia správajú bez morálnych zábran, nemajú skrátka morálne hranice, no aj tak mi je to ľúto, že aspoň po čine žiadnu ľútosť nedokážu prejaviť.
Kto im dal právo siahnuť na životy našich detí?…
Tieto bolestné slová hovorili na súde rodičia Kuciaka a Kušnírovej.
Túto otázku si kladieme aj my – matky Otvoreného listu premiérovi SR i vo vzťahu ku našim vlastným deťom. Kto dal lekárom právo siahnuť na životy našich detí? A nehovoríme o prípadoch, kedy sa lekári snažili zo všetkých síl, no jednoducho sa zachrániť nedalo. Hovoríme o prípadoch hrubého zanedbania, neodborných postupov a ľahostajnosti voči našim deťom.
Aj naše deti chceli žiť. Myslím, že môj blog Fúkanie do púpav 3. – Bez slov o tom hovorí jasne.
A rovnako aj blog Na krídlach vetra 11. – Pili sme kakao a pozerali rozprávky.
Spomínate si na veselý a úprimný smiech vašich detí? Na ich radostné výskanie pri hračkách pod vianočným stromčekom? Napomínanie „neskáč do tej mláky“ s výsledkom „sme celí od blata“? Plač, keď im išli prvé zúbky? Prvý deň v škole, ich obľúbené jedlo, rozprávku, detské hry? Hej, je to úžasný detský svet, ktorý v spomienkach nesieme so sebou na detstvo našich detí my a aj ony samé.
Aj my si to pamätáme, aj naše deti sa tu smiali, behali, skákali do mláky a pozerali rozprávky, lízali zmrzlinu, jedli čokoládu, čítali knihy, mali svoje tajné sny. Milovali život, chceli žiť – a dnes preto odhrnieme záves, aby ste spoznali tie najkrajšie spomienky, ktoré sa nám na naše deti v tejto chvíli vynárajú…
My sme im verili…
Utrpeniu ako rodičia Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sú rovnako vystavení aj rodičia detí, ktoré zomreli v dôsledku pochybenia lekárov. O to horšie, že my sme tým zdravotníkom verili a zverili sme im to najcennejšie čo máme – naše deti. Preto tak chápeme bolesť rodičov týchto dvoch mladých ľudí.
O to viac, že snahu skutočne meniť situáciu obetí lekárskych pochybení v tomto štáte nevidíme. Došlo len ku čiastkovým úpravám, a nie ku systémovej zmene, ktorú si vyžaduje skutočnosť, že na Slovensku ročne podľa medzinárodných štatistík kvôli neposkytnutej potrebnej zdravotnej starostlivosti zomiera každý rok 11 000 ľudí.
V mene matiek Otvoreného listu premiérovi upozorňujem verejne na to, že požadujeme spravodlivo nediskriminačný prístup ku páchateľom – zdravotníkom. Lebo ak Slovensko zaviedlo v roku 2019 voči učiteľom zákon, ktorým sa im zastavuje pri podozrení na spáchanie trestného činu výkon činnosti, žiadame to isté v zdravotníctve. Bezodkladne – lebo učiteľ neohrozuje životy detí, zato zdravotník svojimi chybami áno.
Predstavte si, že pracovník banky spraví chybu, so stratou pre zamestnávateľa, hoci aj neúmyselne. Naozaj si myslíte, že by pracoval ďalej, až do právoplatného rozhodnutia súdu? Učiteľ po možnej chybe je odstavený od práce, aj keby bolo to konanie neúmyselné. Je pre nás neprijateľný stav, ktorý ponecháva páchateľov po celé roky ďalej liečiť po takej závažnej chybe, akou je zavinená smrť pacienta. Po podozrení na pochybenie, prinajmenšom po potvrdení chyby zo strany UDZS SR, by mal tento zdravotník okamžite prestal vykonávať profesiu až do doby rozhodnutia súdu. Poberal by – rovnako ako to platí v školstve – len polovicu základného platu, až do doby právoplatného súdneho rozhodnutia. Sme predsa jeden štát, tak prečo by mali byť diskriminované niektoré profesie vo vzťahu ku prezumpcii neviny? Žiadame rovnaký prístup pre zdravotníkov, aký už tento štát oficiálne uplatňuje voči učiteľom.
Chceme chrániť ľudí pri liečení – nesúhlasíme s tým, aby sa tento stav fixoval a „vláda už predvolebne len svietila a kúrila“. Zákon pre zdravotníkov ohľadne preukazovania bezúhonnosti netreba pracne pripravovať, stačí jeho ustanovenia prevziať zo školstva. Žiadame, nech túto v súčasnosti diskriminačnú situáciu dorieši tá istá vláda, ktorá ju zaviedla zákonom č. 138/2019 do školstva narušením prezumpcie neviny pre učiteľov.
Záverom…
Kto im dal právo siahnuť na životy našich detí?…
Elena 16.1.2020
K diskusii: deltoid – vrahov, v prvom rade priamych vrahov – im stáli tvárou v tvár. Kto tým indivíduám dal právo za nejaké prašivé peniaze zabiť ich deti?
Lebo je v tejto chvíli úplne jedno, kto bol objednávateľ – klbko treba rozmotávať postupne. Poriadny trest pre vykonávateľov vrážd dovedie veľmi rýchlo i ku pravým objednávateľom.