Založ si blog

Tak 9. – Dva svety. ..

Náš kariérovo orientovaný  svet používa v oblasti vzdelávania a profesijného rastu pojmy ako „ciele vzdelávania“ a „hodnotenie vzdelávania“ (a ešte kopu ďalších, ale to nie je podstatné) – poskytujú nám vedomosti a zručnosti, či rozvíjajú naše kompetencie. Máme k nim skriptá, učebnice, prednášky. A potom existujú výcviky, kde sa naozaj učíme, no je náročné ich výsledky presne popísať –  lebo slová „dýcham hlbšie“, „cítim sa menší“ a „svet vnímam zreteľnejšie“ by boli ťažko kvantifikovateľné.

Sú to skrátka dva svety – ako „cesta“ a „Cesta“ by sa podľa mňa dali odlíšiť – a ja stojím na ich rozhraní.

No tak o tom dnes v mojom blogu…

 

Výcvik „v tom druhom svete…“

Včerajšie ráno zbelelo snehovým popraškom v Devínskej Novej Vsi. Vločky snehu poletovali sem-tam i v nočnej tme, keď som kráčala revúckymi ulicami od autobusu a s vďakou som myslela na uplynulé výcvikové dni, našu lektorku Zdenku i Zámer sveta, že mi dal šancu prejsť tou cestou. Neviem, ako ju označiť –  nie je cestou poznania, to nie je len o poznaní –  a ani nemám potrebu ju nijako označovať, je to skrátka „Cesta“. Pracuje to všetko so mnou od vykročenia z výcviku, hodne silne.

 

Niekedy vnímame, že sa v našom živote udiala dôležitá vec…

Mne sa to stalo včera –  cestou k busu som stretla pána, ktorý sa mi snažil pomôcť odniesť tašky s tým, že  a odovzdal mi potom v rozhovore zvláštne, hlboké posolstvo. Aký som nosič, pomáham iným a ťahám všetko sama – a ako si mám dať konečne pomôcť, a aby som s dôverou do života vpustila toho, kto je voči mne starostlivý, lebo to je Boží plán. Tie postrehy boli presné a reči zvláštne, tak som len mlčala. Pri jeho odchode som si všimla, že na rukáv vetrovky sa mi nalepilo snehobiele pierko, čo som našla pri príchode do Blavy a zabudla naň vo vrecku. Odkladala som ho, v tej chvíli sa pán zdiaľky obzrel, usmial a počula som kdesi v sebe pobavený hlas „zdraví ťa strážny anjel“. Pocítila som hlboké prepojenie a vnímala som dôležitosť toho stretnutia. Ale povedzte, prečo sa strážny anjel nepredstaví rovno pri príchode?

 

Poznanie nám nezaisťuje pocit šťastia…

Niekedy vieme odpovede na otázky – a nie sme šťastní. V blogu Tak 7. – Blog, ktorý som si prečítala… som uvažovala, prečo sa mi téma ľudí s postihnutím v predošlých dvoch dňoch tak intenzívne vyplavila. Popoludní v buse cestou z Blavy mi náhle napadlo, že k téme „ľudia s postihnutím“ do tretice mi niečo príde. Siahla som po mobile – a tam správa, že v Česku zhorelo 8 postihnutých ľudí. Pôvodne písali o požiari v domove dôchodcov médiá, v skutočnosti šlo o domov pre ľudí s postihnutím. Moc ma tá správa zasiahla, lebo s mojou intuitívnosťou teraz bojujem so snahou „vidieť skôr“.  Odháňala som od seba predstavy, aké to bolo pre nich desivé a či niektorí z nich neboli pripútaní na lôžko, úplne bezmocní pred ohňom. Bolo to hlúpe, aj chodiaci sú mnohí takí ľudia bezbranní ako malé deti. Tvárou mi tiekli slzy – ako sa sila prevzatej bolesti líši od bežných sĺz chápe len ten, kto je sám empatikom. Máte pocit, že plačete i krvácate priamo zo srdca. Ako empatik si srdce musím zastierať, aby som nežila bolesť iných a len súcitila s nimi – snažila som sa hneď z toho silného pocitu zdieľanej bolesti vyhrabať. Uvedomovala som si, že pomáhalo veľa statočných ľudí, bolo tam veľa dobra popri tom zle.

 

Starostlivosť…

Cestovať šesť a pol hodiny, to je more času. A potom i do rána, domov som sa už nedostala. Uvažovala som o starostlivosti, keď už som mala toľko času. Je o láske a pozornosti. Je t v nej zahrnutý úprimný a nefalšovaný záujem vždy a stále, nie občas a keď sa mi hodí, keď sa mi chce – ale i keď sa mi nechce, je to skrátka sprevádzanie. Určite v tom smere i ja prenesiem do života niečo voči iným, a aj voči sebe. A starostlivosti sa zosypalo na mňa potom dosť – mala som nachystané chlebíky v škatuľke v práci, dcéra Kika ma dobehla pozrieť včasráno a ďalšie dve dcéry potom tiež, aj s kúskom torty, ktorú včera upiekli.

Cítim vďaku za tú lásku a pozornosť, ktorou ma teraz Zámer sveta začína zahŕňať. Pretože v tom druhom svete netreba študovať učebnice a farebne podčiarkovať poznámky, len pokorne skloniť hlavu, mať v srdci vďačnosť za všetko, čo nám život prináša a dôveru v to, čo to tu riadi – že je to tá najsprávnejšia verzia…

 

Elena   19.1.2020.

 

 

To som ja 3. – Hrozba pandémie – a čo by u nás znamenala. . .

26.02.2020

Som natoľko naivná, že verím aj predpovedi počasia - ale zasa nie natoľko naivná, aby som verila správam z médií. A tak by sme mali vedieť čítať i medzi riadkami. Nedávno som písala o pandémii viac »

Odpovede 11. – O láske hovoria mnohí. . .

25.02.2020

O láske hovoria mnohí. Mnohí ju aj hľadajú - vlastne asi všetci aspoň občas. No málokto vie, čo naozaj láska je. A tak pár slov k tomu dnes z môjho pohľadu. Po hektickom dnešku v Bratislave viac »

To som ja 2. – Skrátka a jasne. . .

25.02.2020

Niekedy nás duchovne viac obohatí jedna veta, ako kopa múdrych kníh. V tejto celej jedenástke blogov o tom hovorím. Takže dnes niečo z môjho poznania Pri nevere často milenky tvrdia, že viac »

Nemecko, koronavírus, karneval

Koronavírus je pred hranicami Slovenska

27.02.2020 00:00

Koronavírus je krok od slovenských hraníc. Do týždňa až dvoch prekročí naše hranice, tvrdí Vladimír Krčméry, riaditeľ Slovenského tropického inštitútu.

Klaus Iohannis

Rumunský prezident poveril zostavením vlády ministra financií Florina Citu

26.02.2020 22:05

Podľa analytikov je tento prezidentov krok súčasťou jeho plánu na vypísanie predčasných volieb.

Zuzana Čaputová

Ústavní činitelia vyzvali k voľbám. Účasťou podľa Čaputovej prijímame spoluzodpovednosť za štát

26.02.2020 19:50, aktualizované: 20:00

Podľa prezidentkiných slov sme si v deň volieb všetci rovní, lebo každý má len jeden hlas.

Za ľudí / Andrej Kiska

Kiska potvrdil autenticitu komunikácie s premiérom, ten ju označil za divadlo

26.02.2020 19:36

Komunikácia súvisí s prípadom údajného vydierania Kisku Ficom pri voľbe ústavných sudcov.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,430
Celková čítanosť: 3231538x
Priemerná čítanosť článkov: 2260x

Kategórie