Sú dni, kedy sa dotýkame dôverne známych vecí. Aby sme si dodali istotu, že náš svet bude mať svoje oporné body v ťažkých časoch. Ja starý intuitívec som tak včera vnútorne nepokojne pobiehala k výhľadom známeho sveta a fotila som krajinu z balkóna i z okna spálne.
A volala i písala som blízkym, z tej víchrice vonkoncom nemám dobrý pocit. Správy od známych z Česka môj pocit hrozby len zvyšovali, tie internetové takisto. U nás v horách odvčera husto snežilo, vytrvalo, no bez víchrice – len nejaké tri stromy boli do rána prelomené. Na početných videonahrávkach sa blesky hnali oblohou a stromy, ktoré rástli desiatky rokov, lámala víchrica ako zápalky, či vytrhávala s koreňmi. Vraj sa okolo obeda valili nebom blesky aj u nás, bez sprevádzajúceho divého vetra. Zato v mojom rodnom kraji pod Tatrami hlásili i dnes výstrahy pred vetrom. Zostáva len čakať, kadiaľ a ako sa tá búrka preženie, vravela som si.
Achchchchch, zabávam sa popri písaní na tom, aký vnútorný odstup mám od nej, v médiách píšu o orkáne, a ja že „tá búrka…“. Jasné že tá moja reakcia mi neunikla, vnímam svoju intuíciu citlivo a hovorím si podvedomo počas dňa „akosi tej búrke neverím, že prešla“. Pochopím isto neskôr, pred čím ma intuícia varovala a prečo ten odstup k tej búrke mám.
Dnes u nás vládne už pokojné zimné popoludnie, prežiarené slnkom. všetko je bielo-biele, tak rozprávkovo pôsobí, že človek každú chvíľu čaká, odkiaľ sa vynorí deduško Mrázik, aby nám splnil nejaké to želanie. No a ja ani neviem, čo by som si priala – po ničom výnimočnom netúžim, drahokamy a paláce ma nelákajú. Hádam ešte to, aby zvieratá mali dosť potravy a nemrzli, rovnako i bezdomovci – tak pre nich deduško Mrázik toto zariaď, prosím.
Od včerajšieho skorého rána som kvôli tej búrke prosebne vysielala ikaro (moju šamanskú pieseň) Zámeru sveta s prosbou pre ochranu Zeme, no nie my to tu riadime a Boh nie je plnič našich prianí – nie je to kuriér, ani nosič obedov, že donesie objednané menu. A tak len úprimne znovu a znovu hovorím prianie, aby sa nestalo nikomu nič zlé, aby nikto neprišiel o život, zdravie, majetok. Obete si už ale tá búrka vyberá a v niektorých krajinách riadne škody narobila. Nemci a už aj Česi dokonca tornádo v jednej dedinke zažili. A to je paseka i pre Ameriku, kde sú ľudia riadne pripravení, s krytmi povinne pod každým domom, u nás v Európe by tornádo v plnej sile mohlo znamenať veľké straty na životoch bez existujúcich dostupných úkrytov.
Vedci vykladajú, ako si máme na podobné javy zvykať…
Ja si zvykať nechcem, a bola by som oveľa radšej, keby sme robili konečne kroky ku náprave, v naozaj veľkom a zásadnom rozsahu. I za cenu uskromnenia sa každého z nás, mala by sa rozbehnúť aktívna verejná diskusia o potrebných opatreniach a smerovanie ľudí ku prijatiu takýchto opatrení. A mali by to byť opatrenia vedecky podložené, vysvetlené a zargumentované, lebo neviem sama čo v skutočnosti robiť treba.
Donedávna som myslela, že smer potrebných krokov je jasný a jednoznačný, no potom som čítala akési informácie o slabnutí slnečných lúčov, ktoré začne o nejaké tri či štyri roky a potrvá do roku 2053 údajne. A v podstate z celého toho článku vyplynulo, že jediným, čo nás chráni v tej situácii, je práve tvorba emisií, ktorá zadržuje v atmosfére časť tepla. No tak si vyberme, čo robiť, znižovať emisie, či ich zvyšovať? Nechceme následky v podobe ochladzovania v dôsledku zníženia slnečnej aktivity, ale ani také javy ako je búrka, ktorá práve prebieha.
Nejde len o blesky a ľudí, vystavených pohromám. Jasné, že myslím v takých chvíľach i na zvieratá, ktoré sú v lese – tie nijako nezavinili zmeny počasia, ktoré sa tu teraz dejú. Niekedy si hovorím, že koľko zla priniesli ľudstvu kadejaké ľudské vynálezy – a že by bolo možno lepšie, keby sme sedeli kdesi v jaskyniach, kresali oheň kremeňom a svet by bol čistý a bez katastrofických zmien v počasí. Keby sme sa vyvíjali ako ľudstvo k menej pretechnizovanej civilizácii, tak by sme sa rozvinuli viac duchovne ako intelektovo. Možno by bolo vo svete viac dobra, porozumenia, ktovie.
Ak vás upútalo rovnako ako mňa, že má búrka dva mená – Ciara aj Sabina…
Článok https://vat.pravda.sk/zem/clanok/541872-nazov-bliziacej-sa-burky-preco-je-to-sabine-aj-ciara/
k tomu nám dáva vysvetlenie – Nemci mená búrok predávajú, objednať si meno pre tlakovú výš stojí asi 356 eur, pre níž necelých 237 eur – no čo už len niektorí ľudia nespeňažia. Ale viac ma fascinuje, že ktosi vyhodí peniaze na takú sprostosť, aby búrku prinášajúcu smrť a ničenie, pomenovali po ňom. Pritom je toľko ľudí, ktorým by tie peniaze naozaj pomohli.
O nič menej zvláštny nie je ani súvis mena Ciara – od roku 1954 viac ako tridsať rokov pomenovávali tlakové níže ženským menom a výše mužským, no potom po proteste feministiek začali názvy striedať každý rok. To naozaj? Neviem, so svojou rolou vyrovnaný človek nepotrebuje ustavičné uisťovanie o svojej rovnoprávnosti.
Technická revolúcia, vraj už štvrtá prebieha, a my…
Korunu tejto úvahe nasadil večer článok, ktorý som objavila
https://openiazoch.zoznam.sk/cl/200907/Platy-zamestnancov-v-robotizovanom-svete-Temna-buducnost-po-stvrtej-priemyselnej-revolucii
Píše sa v ňom o štvrtej technickej revolúcii, ktorá nám údajne sľubuje udržateľnú budúcnosť. Neviem celkom presne, čo to znamená – či to aby sme prežili ako ľudstvo v akejkoľvek podobe, alebo udržanie civilizácie v dnešnej podobe a jej technického rastu aj ďalej. V spomenutom článku sa uvádza, ako by to v rámci tej štvrtej technickej revolúcie podľa autora článku vyzeralo, ak by sme mali doma inteligentné spotrebiče:
Predstavte si napríklad svet, v ktorom vaša toaletná misa povie vašej chladničke, že máte zvýšený cholesterol. Vaša chladnička následne upraví objednávku na mliečne výrobky pre tento týždeň (dodávanú autonómnym vozidlom alebo robotom z obchodu s potravinami) a pošle výstrahu zdravotníckej umelej inteligencii, ktorej databáza monitoruje váš kardiovaskulárny systém. Umelá inteligencia sa následne spojí s vašim domácim chatbotom, ktorý vám odporučí redukovať tuky a viac využívať predplatné v miestnej posilňovni. V prípade potreby zariadi návštevu lekára u vás doma, alebo aspoň virtuálnu schôdzku s ním.
Nuž, poviem vám, ak by moja toaletná misa čokoľvek o mne konzultovala s mojou chladničkou, tak tá – ak by bola skutočne dostatočne inteligentná – by tej toaletnej mise odpovedala „Drž hubu, zlatko, nepoznáš ju? Vyšmarí nás obe na smetisko bez zaváhania“.
Asi toľko k technickej revolúcii, pri ktorej by chcela moja toaletná misa čokoľvek o mne konzultovať s mojou chladničkou. Som skrátka Vodnár – a nechcem chladničku inteligentnejšiu ako ja, rovnako ani toaletnú misu nie.
Elena 11.2.2020