Cesta 11. – Poď, ja ťa tam zavediem, povedal vlk. . .

19. apríla 2020, elenaistvanova, CESTA

Poď, ja ťa tam zavediem, povedal vlk Červenej Čiapočke. Tá bola natoľko múdra, že jeho vedenie odmietla.

O našich vlkoch a o tom, kto nás má kam viesť, poviem pár slov v tejto chvíli. Presnejšie o tom, komu by sme sa kam odviesť mali dať. No  hej, jedenásty a záverečný blog jedenástky rozbaľujem ostro dnes…

 

Budem tvrdá už na začiatku, aby nás prefackala realita…

Viesť by mali tí, ktorí viesť vedia. Na vedenie kohokoľvek kamkoľvek treba niečo viac ako chuť viesť, či dokonca ako nejaký papier o tom, že by som aj viesť mohol, ktorý mi jednorazovo odhlasuje pár ľudí, čo o mne nič nevedia.

Ak si so známymi sadneme a dohodneme si trafiky – že on bude variť v reštaurácii, lebo chcel byť kuchárom a ja zasa som vždy túžila riadiť lokomotívu, tak prečo nie?  – ako to asi dopadne, ak naše skúsenosti a vedomosti sú v tej oblasti nulové. A dokonca, ani skúsenosti a vedomosti samé osebe nestačia, lebo ak niečo chceme viesť, treba vedieť viesť, t. j. mať schopnosti v tomto smere. Tak prečo sa nám do čela štátu pchajú furt a stále podivné osobnosti?

Dunning-Krugerov efekt pôsobí v politike rovnako ako v bežnom živote skrátka. Podľa neho viac ako tretina ľudí v populácii si myslí, že je nadpriemerná, hoci to nie je štatisticky možné podľa Gaussovej krivky (a hoci by jej rozloženie malo byť približne rovnaké na rôznych miestach, podľa správania v pandemickej situácii nadobúdam pocit, že na niektoré miesta Slovenska hlupákov zosťahovali akosi viac).

Ach, hej, Dunning a Kruger popísali tento efekt ešte koncom minulého storočia, po prepade banky lupičom, ktorý bol šokovaný, že ho chytili, lebo on sa polial citrónovou šťavou a tak mal byť pre kamerový systém neviditeľný.  V ich výskume, týkajúcom sa odhadu vlastných schopností, sa hlupáci preceňovali a kompetentní mierne podceňovali. Následná negatívna spätná väzba tiež pomohla len kompetentným. nekompetentní ľudia podľa ich zistení trpia dvojitým prekliatím – jednak nekompetenciou a chybným odhadom svojich schopností, jednak neprijatím korekcie. A u kompetentných platí v tejto súvislosti efekt falošného konsenzu, lebo si myslia, že ak je niečo ľahké pre nich, tak i pre ostatných to bude rovnako ľahké a pochopiteľné (pokladajú za samozrejmosť veci, ktoré samozrejmé nie sú).

Psychológovia sú užitočná profesia, lebo keby ľudia pozorne čítali, čo tí pozisťujú a vyskúmajú, a uvažovali by o tom následne, tak by to tu nevyzeralo tak, ako to tu teraz vyzerá. Často si pripomínam tento výskum, aj na Slovensku je aktuálny.

 

Ako príklad pandémia…

Nekompetencie je v tejto situácii viac ako dosť – opatrenia na smiech či na plač

Vpustili tu tisíce ľudí, ktorí neboli karantenizovaní pod dohľadom štátu, dokonca sprvu na hraniciach údajne neboli ani evidovaní. V súčasnosti nie sú porušovatelia riadne kontrolovaní a sankcionovaní – v médiách starostovia obcí s osadami v katastri píšu otvorene, že nedokážu zaistiť, aby obyvatelia osád dodržiavali zásady nešírenia nákazy – rúška a opatrenia niektorí z osadníkov ignorujú. Aj v Revúcej si zložia rúško pri pošte a fajčia, premávajú sa nie ojedinele naši spoluobčania spokojne bez rúšok priamo cez stanicu SAD k Lidlu, rúška si zakladajú až pri vstupe doň. Vyžadujú našu solidaritu, no sami nemajú ani základnú úctu k nášmu zdraviu a životom, a bezohľadne nás svojim konaním ohrozujú.

Hlavným problémom zatiaľ nie je šírenie nákazy, ale ekonomická záťaž. Lebo nákaza bude problém skutočným až vtedy, keď nebude stačiť kapacita zdravotníctva, prístrojovo, miestom, personálne však hlavne. Časť zdravotníkov ochorie – a ich nahradenie občanmi v rámci povinných prác bude zrejme nutné.  lebo ak máme 48 vojenských lekárov, tak to celé Slovensko nevytrhne z personálnej núdze.  I v iných odvetviach nevyhnutného chodu sa to môže stať., že bude treba doplniť chýbajúcich zamestnancov.

Ekonomickou záťažou nie je len nezamestnanosť –  repatrianti nie sú v slovenskom poistnom systéme zdravotnom a sociálnom, ich prikvačenie naň bude riadnym bremenom, v tejto situácii dvojnásobne. Nikto nevie, koľko zdravotného rizika sa cez nich reálne k nám dostalo, lebo drvivá väčšina osád, ktoré sa ukazujú ako nákazové ohniská s vysokým rizikom, dodnes nie je pretestovaná. Lenže šikovne v predstihu štát zaistil prikvačenie ľubovoľného množstva ľudí neplatiacich poistné odvody na zdravotný systém u nás. Vedeli ste, že od tohto roku už neplatí príspevok do zdravotníctva za konkrétneho poistenca, ale za všetkých poistencov štátu dohromady?

https://komentare.sme.sk/c/22385652/prvym-pacientom-krizy-bude-zdravotnictvo.html

No to potom štát môže navláčiť sem kopu ľudí neplatiacich odvody a nechať ich čerpať a čerpať zdravotnú starostlivosť, kým jesto z čoho. Poviem vám, za týchto podmienok, ak by bola možnosť vystúpiť zo systému zdravotného poistenia a neplatiť ho, okamžite by som to urobila, lebo toto je naozaj nečestné voči platiacim poistencom.

Ideme aj živiť tisíce ľudí, ktorí sem prikvitli v rámci repatriácie a naťahujú ruku, aby sme sa o nich starali, hoci do tohto systému nevložili ani cent. A pritom rastie nezamestnanosť. Ako ustojíme túto situáciu „solidarizovania a solidarizovania“ pri rastúcich cenách potravín a životných nákladov? Toto je realita, a sú to veci,o ktorých treba otvorene hovoriť. Lebo iste viete, ako sa volá solidarita, pri ktorej sám solidarizujúci chradne a hynie – je to parazitovanie.

 

Vedenie vlkmi…

Má výrazne rásť nezamestnanosť, má klesnúť minimálna mzda a naše platy celkovo, má prudko klesnúť naša životná úroveň. Prišli nám tisícky ľudí s rodinami navyše. Niet dosť peňazí na zdravotníctvo, v sociálnom systéme sa tiež čoskoro ukáže diera.

Ak vláda nie je ochotná zrušiť v tejto zúfalej situácii kúpu amerických stíhačiek a tie miliardy potrebné pre štát uplatniť v tejto situácii účelne, tak si otvorene treba položiť otázku, kto tento štát v skutočnosti riadi a kam nás vedie. Či je to vodca národa, ktorý má na srdci jeho najlepšie záujmy a budúcnosť, alebo zlý vlk, ktorý nás chce len zožrať.

 

 

Elena  19.4.2020