Kladiete si občas otázku, ako by plynul váš život, keby nebola korona?
Ja teda áno, ako vidíte.
Hm, hm, hm…
Nepochybne máme veľa dôvodov sa na situáciu pandémie dívať s úctou a vďakou.
Čistejší vzduch, pokojnejší život – menej zhonu a náhlenia. Priestor ujasniť si, čo vo svojom svete chceme a urobíme tomu priestor ako dôležitému a pre nás výnimočnému, a čo ostane za bezpečnou hranicou. Konečne sme sa dočkali šance „upratať“. Namiesto kvantity do svojho života vpustiť kvalitu – a to vo všetkých oblastiach – je to veľká úloha, však?
Teda mali sme ju stále ako možnosť, teraz sa začína ukazovať ako nutnosť, aby sme sa jej určite aspoň takto dobrovoľne – nasilu chopili. Písala som už opakovane o tom, čo nás môže táto situácia naučiť. Možno k tomu dodám len jedno – rodovej úcte – je to o potrebe chrániť slabých členov rodu, starých i malých, o pochopení vzájomného prepojenia a potrebe spolupatričnosti. Patríme k sebe – my, naši predkovia i potomkovia, prúd života prechádza nami ako jedným spoločným pramienkom, vlievajúcim sa do rieky..
Na druhej strane nám niečo korona zabrzdila, niečo aktuálne odplavila. Mne určite, zrejme aj vám…
Bola by som prešla šamanským výcvikom v ďalšej, liečiteľskej časti možno. Možno by som šla i na výcvik, ktorý mal v júni robiť Jan Bíly v Blave. A pravdepodobne by som už by som bola v tom Dubníku pozrieť, lebo som naozaj zvedavá, prečo ma to tam tak ťahá. A ktovie, aké šance a príležitosti by mi osud privial.
Však stále ich aj privieva, odpovedám si zhovievavo – odfukuje akurát tak naše možno nie pre nás zmysluplné plány. Mám rada horoskopy, lebo občas nám naozaj ukážu ten správny smer pre ďalší krok a prijímam ich s úctou posolstvá. Naučila som sa uvažovať pokornejšie v tom smere, že pri prekvapivých veciach už nehovorím „tak to v žiadnom prípade nie“, ale „hm, neviem, uvidím“. Tak sa preto staviam aj k veciam, ktoré sa mi ukazujú na máj – dnes viem, že ak sa niečo má udiať, potom to má hlboký zmysel a Zámeru sveta dôverujem, preto reagujem prijímajúco na veci prichádzajúce.
Viem, že učiteľ sa v nejakej podobe objaví vždy, keď sme pripravení na ďalší krok. Zámer sveta nám prisunie nejakú silnú koincidenciu. A potom tiež – hovorím si pobavene – zablokovanie možných výcvikov mi len pomohlo pripomenúť si, že stále sa čosi učíme, deň za dňom, aj bez ďalšieho výcviku, život je dlhou lekciou pokory. No áno, to je krabatovské poznanie.
Zámer sveta tichučko šepká „no poď, no poď“, chcem ísť, koincidencie sa mi o zanechaní toho hnevu, s ktorým vnútorne bojujem, sypú z rôznych strán. Neviem či mi teraz rozumiete – nie je to moja cesta ku nejakej duchovnej dokonalosti, netúžim byť dokonalá, aj osoba voči ktorej cítim hnev už rozbíja ktovie čie manželstvo práve, moje nebolo prvé a zjavne ani posledné. A tak sa snažím vziať si posolstvo toho hnevu – existujú ľudia, ktorí sa voči iným nesprávajú čestne, no môj hnev nezmení ich morálku, hodnoty a správanie, môj hnev učí mňa. Nebudem už nikdy ubližovať sebe tým, že popriem svoje pocity – a mne môj hnev ukazuje, že ak mi niekto ublíži, mám právo cítiť voči nemu hnev,
Na chvíľu som pre preladenie myšlienok na fb zabehla. No a tam krásna Vojtova miniesej – koincidencia ako hrom – veď vravím, učiteľ prichádza vždy, keď sme na ďalší krok pripravení…
A řeka mi dnes řekla:
A paradoxne, tá úvaha ako nemusím odvaliť každý kameň jeden môj veľký kameň odvalila. No hej, môj hnev mi ukazuje mi, ako sa ja správať nechcem a kvôli čomu, pomáha mi uvedomiť si tiež, aké správanie je pre mňa cenné u iných.
Celá tá Vojtova úvaha je podľa mňa moc krásna, píše aj o zlatom reze a jeho mieste v našom živote, a tak sa s vami podelím o link, aby ste sa tým tiež nechali niesť chvíľu…
https://minieseje.blogspot.com/2020/04/norma-zlateho-rezu-synergicka-revoluce.html?fbclid=IwAR2QbV4oeAHj71lNMO_nNVorN5GrzvWaEdNq2RRJG-vQLJ1gPbUAr_IsctI
Elena 21.4.2020
P.S.: Ach, áno, Zámer sveta nám na našej ceste dáva rôzne cenné dary…