Dračia 11. – 96 miliárd eur 90-ročnej slovenskej podnikateľky

22. mája 2020, elenaistvanova, DRAČIA

Poltár má ďaleko do veľkomesta. No pritom také terno v podnikaní sa tam dá urobiť, neverili by ste, podnikatelia bratislavskí – len za hlavu sa môžete chytať – a my všetci s vami…

Hej, vek je len číslo. Koľko máte rokov nehrá úlohu, ak vás niekto úprimne miluje. Rovnako vek zjavne nie je dôležitý u nás ani v situácii, že sa rozhodnete podnikať.

O fantastickom úspechu 90-ročnej slovenskej podnikateľky vám teraz poviem.

 

Na samote v okrese Poltár sídli firma s názvom Baracuda Amiz Club, s. r. o.

Pod takým názvom si možno predstaviť naozaj kadečo ako predmet činnosti. A čo ešte názov, pod ktorým existovala firma od roku 2013 až do januára tohto roku? Restaurant Witch Club, s. r. o. Jedno treba uznať – predmet činnosti má firma podľa Obchodného registra skutočne rozsiahly.

http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=271135&SID=9&P=1

Ak disponujete informáciou, že účtovný majetok dotyčnej firmy je   96 miliárd eur,  tak si ako predmet jej činnosti nedokážete predstaviť zrejme nič. Hoci roku 2013 mala firma základné imanie vo výške 5000 eur.

A pritom má firma  iba 3-4 zamestnancov podľa finstatu https://finstat.sk/47206659

 

Podnikateľský  veľkoúspech

– ako inak to nazvať – však takým účtovným majetkom nedisponujú  ani všetky veľké banky a energetické podniky na Slovensku dohromady.

No vidíte, bratislaváci, ste si mysleli, že na východe to nežije, a že pár kilometrov za Bratislavou pomaly svet končí. A tu takéto podnikanie, čo vás hravo skryje všetkých do vrecka.  A že vek je len číslo? No pravdaže, pretože konečnou užívateľkou výhod je takmer 90.-ročná Božena Slezáková.

 

O prípade firmy Baracuda Amiz Club , s. r. o.

Včerajší článok v linku hovorí detaily

https://www.hlavnydennik.sk/2020/05/21/v-poltarskych-lesoch-sidli-firma-s-majetkom-96-miliard-eur/?fbclid=IwAR

Denník E načrtáva viacero možností, prostredníctvom ktorých sa mohla dopracovať k takto vysokým účtovným číslam. Môže ísť buď o chybu v účtovníctve, alebo o pranie špinavých peňazí. Správu o tomto na slovenské pomery nevídanom úspechu priniesol Hlavný denník, finančná správa mu však neposkytla údaje o daňovom subjekte konkrétne.

 

Článok tiež uvádza, že meno konateľa firmy, sídliacej v lesoch pri obci Hrnčiarska Ves, Miroslava Slezáka, už v minulosti rezonovalo v súvislosti s jednou daňovou kauzou. Slezák a Slezáková vlastnili spoločnosť Albo-Gold, ktorá v rokoch 2017 a 2018 dlhovala finančnej správe takmer 100 miliónov eur. Bola podľa výpisu z OR SR zrušená bez likvidácie – a hej, zaujímavé sú tam vklady spoločníkov.  Tiež mali počas posledných mesiacoch kúpiť niekoľko ďalších firiem v Česku a na Slovensku. Obaja pritom už v minulosti figurovali v desiatkach firiem, ktoré mali mať sídla vo viacerých menších obciach po celom Slovensku.

                                                                                                                                                                                                                                                                   

Záverom…

Ako je možné, že daňováci nenahlásia takúto firmu na preverenie príslušným orgánom?

Ako je možné, že takíto konatelia u nás môžu skupovať firmy, konať podozrivo po dlhší čas (však ďalšie a ďalšie firmy skupuje, zisky netvorí, zamestnancov niet) a kompetentné štátne orgány to nijako nezaujíma? Dokonca aj Výskumný ústav sociálnych vied, s. r. o., ktorý sídli v Tesároch, v tom rade firiem nájdeme.

Alebo niekto disponuje informáciami a kryje ich tak, ako sa po dlhý čas prehadzovali informácie o Gorile?

 

Nie, toto by rozhodne nemalo končiť niekoľkými mojimi  otázkami v blogu…

 

Elena  21.5:2020