„Pozri, moje nové legíny, sú so špeciálnym vláknom, nie obyčajné bavlnené a neprederavia sa rýchlo. Môžem takto ísť do práce?“ zvŕtala som sa dcére v kuchyni v skorom ráne v nových legínach a citrónovožltom tričku.
„Podľa toho, akú prácu máš na mysli“ – povedalo dieťa medovo. „Máš červené gaťky?“
„Cyklámenové“ – odpovedala som znechutene. A rýchlo som bežala prehodiť tričko za fialové šaty. Kupovať legíny cez internet je skrátka riziko.
Podobne je to i pri hľadaní partnera v živote…
Internet v tomto smere je minimálne taký rizikový, ako pri kúpe legín. Tie zhruba dve hodiny čo som kedysi strávila na Pokeci ma uviedli do obrazu aké atrakcie tam blúdia – príležitosti pre každého a využívači všetkého druhu. Svoj názor som vtedy zhrnula i v blogu https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2019/02/02/o-slovensku-8-lebo-glvac/
a aj tu https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2019/04/30/zapisky-psychiatra-11-zazvonil-zvonec/
Nie, pokecoví plejboji nie sú podľa mňa „tým pravým princom“. No, musia byť hodne zúfalí a zúfalé, keď sa takto správajú, uzavrela som vtedy svoj názor zmierlivo a definitívne.
Na začiatku života volíme naivne. Životné skúsenosti nás učia väčšej opatrnosti – neprevádzkujem cirkus ani divadlo, viem čo nepotrebujem. Niektorí striedajú známosti, ja verím, že ľudia k sebe patria nezameniteľne, ako tanierik a hrnčíček jedinečnej súpravy. V živote je dôležitý človek, ktorý pozná melódiu tvojho srdca, a predspieva ti ju vtedy, keď ju zabudneš.“ — povedal svojho času Albert Einstein. Myslím, že počuť náš vnútorný hlas dokáže len jeden človek.Ten jediný tvorí s nami tú správnu súpravu.
Internet má, pravdaže, aj svoje výhody…
Legíny či životného partnera je múdrejšie vyberať iba „tvárou v tvár“. Zato knihy – internet je tu skvelým pomocníkom. Objednáte knihy zblízka i zďaleka, aj tie už dávno vypredané zoženiete. Všetky tie antikvariáty, bazáry, čarovné poličky a trhy kníh – naozaj kadečo v nich môžete nájsť.
Mám kôpku ešte neprečítaných zaujímavých kníh. Dám z jednej z nich náhodné otvorenie – ááá, krásne
len to poslovenčím –
„…mrak nevie, prečo letí práve tým smerom a tak rýchlo, len cíti, že toto je to miesto, kam by teraz letieť mal, ale nebo pozná dôvody a cesty všetkých mrakov…“
Ako vždy výstižné a pravdivé. Mám rada túto hru Zámeru sveta, zakaždým ukazuje tú hlbokú nenáhodnosť všetkého.
Elena 22.5.2020