Mám rada filozofické debaty – nie prázdne tliachanie, ale uvažovanie a zachytávanie pocitov. No debaty to nie sú, som teraz hodne uzavretý človek – o živote a o vesmíre tak občas dumám.
Dnes o tom trochu prezradím…
Správa, že USA odtajnili tri videá o stretnutí vojenských lietadiel s UFO, sa mihla aj našimi médiami.
https://www.tvnoviny.sk/zaujimavosti/1995893_pentagon-odtajnil-tri-videa-ktore-zachytavaju-strety-vojenskych-lietadiel-s-ufo
https://hnonline.sk/svet/2138659-video-pentagon-odtajnil-zabery-s-ufo-ide-len-o-zlomok-z-dostupnych-materialov-tvrdi-exsenator
Napodiv nezískala väčšiu pozornosť verejnosti. No keď UFO, tak UFO – väčšina nad tým zrejme ľahostajne mykla plecom. Mňa tá správa zaujala.
Spája sa mi to so spomienkami spred rokov. Zvláštne žiarivý bod, ktorý stál na jednom mieste naproti balkónovým dverám vtedajšej garsónky, pozorovali sme hio s vtedajším manželom – pohol sa a potom náhle zmenil smer. Jasné, UFO je téma, ktorá ma zaujíma hodne dlho.
Nevieme, akí sú…
Nie je to o výzore. Je úplne jedno, ako vyzerajú – lebo ani o ľuďoch neprezrádza veľa to, či sú veľkí alebo malí, chudí či tuční, starí či mladí. Môžu byť zelení či fialoví, alebo mať trebárs sedem nôh a tri oči – ak to budú múdre bytosti.
S poznaním na vysokej úrovni budú nepochybne, podotkol by možno niekto. Hej, technicky sú zjavne vyspelejší. Ale hodnota bytosti nie je len v jej intelekte. Tak akí sú – sú súcitní, vnímajúci našu bolesť, alebo len chladní výskumníci, ktorí robia experimenty všetkého druhu?
Neviem, no myslím si, že ak vývin nejakej bytosti naozaj hýbe dopredu, tak smeruje ku väčšej zrelosti a integrite. Stáva sa láskavejšou a súcitnejšou, myslím.
Tak ktovie, akí naozaj sú. Či nás len pozorujú a odkiaľsi z korábov, alebo chodia medzi nami, prispôsobení do ľudskej podoby, aby nepútali pozornosť.
Hm, možno ani nevieme, kto sedel vedľa nás v autobuse včera, alebo vo vlaku…
Ja viem, ja viem, niektorí pôsobia tak, akoby prišli z Marsu práve včera. Len sa obávam, že to nie sú tí praví UFO…
Nevieme, akí sme…
Čo pre nás znamená kontakt s inou civilizáciou? Dokonca mimozemskou? Radi by sme ich spoznali, snažili sa vnímať a chápať ich svet s úctou – alebo by sme ich radšej rozpitvali, aby sme zistili, akí sú do detailov? A k tomu by sme im navyše radi ukradli tú ich vyspelú techniku, a „iba pre nás“?
O kom by vypovedalo viac také stretnutie – o nich, či o nás samých?
Záverom…
Niekedy, keď sa večer zadívame na oblohu, vidíme časť nášho sveta, ktorá je pred nami počas dňa ukrytá. Lebo vesmír nie je niečo mimo nás, sme jeho súčasťou.
V takých chvíľach, keď tma odhalí veľkoleposť diaľav.