Včerajší útok vo Vrútkach ukázal zasa raz kadečo.
V prvom rade ukázal ako biedne sú zaistené naše školy.
Otvorene hovorím, že by mali bezodkladne spraviť bezpečnostné opatrenia, lebo takýto útok je nápodobivým správaním a je veľké riziko, že môže mať nasledovníkov v krátkom čase. Aj šialení strelci v Amerike spúšťajú sériu útokov v krátkom čase zakaždým – prebiehajú v takých vlnách – chvíľu ticho s kumulovaním napätia a plánmi, potom sa sypú útoky.
V druhom rade ukázal ako nezmyselne dávame tresty páchateľom…
Niekedy nám detail prezradí neskutočne veľa. Niektoré z nich vám samozrejme nenapíšem. No napríklad to jeho „kuk“ po príchode do triedy mne osobne hovorí priveľa. Zachytávam vlákenká v hŕbe balastu správ – jeho najlepší kamarát zo základky potom o ňom už nič nevedel. Bol plný hnevu, cítil sa neprijatý a vnútorne izolovaný, zrejme útok plánoval dlhšie. Nečudovala by som sa, keby polícia zistila, že si čítal o Columbine. O masakre v Columbine, teda, aj tam bolo „kuk“.
A už útočil koncom roka – prečo preboha nedostal riadny trest a riadnu odbornú pomoc pri tom útoku? Prehnaná benevolencia je v tomto smere na škodu. Keď poukazujem, že páchateľov treba trestať prísne za signálne činy (týranie zvierat napríklad), niektorí to pokladajú za prehnané. Lenže iba prísne tresty a systematická odborná pomoc vedú k tomu, že sa nerozbehne efekt kĺzačky.
Presne ten nastal aj v tomto prípade – prehliadali a bagatelizovali sme menší problém, tak vznikol veľký.
V treťom rade ukázal ako úboho posudzujeme svet.
Diskusie k článkom u nás sa viacmenej zvrhli na debatu, že šlo o Róma a prečo to médiá nedali. Nuž, prezradím vám tajomstvo – to nie je najpodstatnejšia charakteristika páchateľa. Oveľa dôležitejšie informácie z môjho pohľadu sú, že to bol chlapec s rázštepom a že ho v škole kedysi spolužiaci vysmievali. Určite to vplývalo na ten čin viac ako jeho etnická príslušnosť. Dokonca aj v Amerike – aby som vás uviedla do obrazu – nepáchajú tento typ kriminality hlavne černosi – práve naopak, tie najmasovejšie a najbrutálnejšie streľby spôsobili biele deti z „dobrých“ rodín. Ale však čo budeme chodiť do Ameriky – pozrite na Breivika (ten si dokonca meno zmenil pred časom v rámci ľudských práv a musia ho v base zabávať pár hodín denne, aby mu nebolo smutno – skutočne neviem, ako by ste niečo také rozdýchali, keby sme nadelili páchateľovi namiesto zastrelenia).
Načo je vám vidieť fotku páchateľa, ľudia, načo ju šírite fb? Nestačí vám vidieť, ako jeho telo leží na zemi, zakryté plachtou? Mnohí páchatelia chcú po svojom čine slávu, hoci aspoň posmrtne, takže je múdre o nich informácie nešíriť spôsobom, ktorý ich povzbudzuje, lebo to zvyšuje riziko nápodoby, keď viete koho napodobíte a ako o ňom píšu médiá – ha, ukrivdení tohto sveta majú potom inšpiráciu.
A načo by vám bolo vidieť fotku jeho matky, alebo rozhovor s ňou počuť? Keby povedala, že sa syna snažila vychovať dobre, neverili by ste jej. Myslíte, že nejaký rodič – je jedno s akou národnosťou či etnikom – vychováva dieťa, aby ako dospelé šlo vraždiť a dalo sa zastreliť? Ako by ste sa cítili na jej mieste?
Včera som písala v blogu a dávam to ešte raz – tí ľudia prišli o syna, nie o páchateľa a musia pritom cítiť hlbokú vinu za jeho čin
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2016/07/29/hlas-dna-9-matky-teroristov/
Jeho otec sa vraj po synovom čine zrútil. Tí ľudia tam budú musieť žiť ďalej, s bolesťou zo straty, aj so spomienkou na následky jeho činu. Myslíte, že to bude pre nich ľahké? Menili by ste s nimi?
No vidíte, tak prestaňte.
Nakoniec ukázal ako naivne riešime zásadné životné problémy.
Myslíte, že minister školstva vydá nariadenie a naše školy budú bezpečné? Že budú v bezpečí vaše deti v nich, ak zamkneme dvere škôl a bude pri nich sedieť celý deň pištoľou ozbrojený školník? Starú belú.
Ešte raz dávam do pozornosti, čo som dala už včera v blogu, že
čím jasnejšie a spravodlivejšie pravidlá má škola, tým menej násilia sa vyskytuje medzi žiakmi navzájom,
čím lepšiu psychosociálnu klímu má škola, tým menej je násilia voči učiteľom.
Nestačí to však zavádzať v školách.
Školy sa stanú bezpečné, keď nielen v školách, ale aj v spoločnosti budeme my všetci iní.
Keď prestaneme facebookom šíriť vtipy na adresu tučných ľudí a smiať sa na takých vtipoch, keď sa prestaneme vysmievať ľuďom s okuliarmi, malým či vysokým, ryšavým či pehavým. Alebo ľuďom s rázštepom. Lebo to, na čom sa smejeme, nehovorí o tých iných, ale len o našej vlastnej úbohosti.
Keď znormalizujeme naše hodnoty. Neospravedlňujem čin toho páchateľa – hoci naozaj myslím, že ho spáchal hodne rozhodený a zúfalý – ale koľko vedome a dlhodobo zvrátene sa správajúcich ľudí je medzi nami? Koľko z vás, čo v diskusiách moralizujete o tom páchateľovi, rozkráda eurofondy, využíva známosti na kšefty, bez zábran sexuje ako králiky – kdekoľvek a s kýmkoľvek? Koľko z vás podviedlo partnera, koľko z vás – alebo vašich dcér – sa váľalo so ženatým chlapom? Koľko z vás by bolo schopných obťažovať sexuálne aj 12-ročné dieťa???!!
V Revúcej včera bežal v kine film V sieti. Moja najstaršia dcéra naň šla, ja nie. Už aj tak mám nízku mienku o chlapoch. Naozaj vážne pochybujem, či vôbec existuje úplne normálny a obyčajný chlap bez pokecu a kadejakých ďalších pochybných sietí, bez hŕby facebookových priateliek, lajkovania, hlboko zásadový. Hovorila mi trochu o tom filme, niečo o ňom viem aj odborne.
Čudujete sa, odkiaľ sa vzalo toľko agresivity v páchateľovi? Však sa spamätajte – koľko násilia beží deň za dňom v našich médiách – filmy, správy? Koľko nečestností sa deje deň za dňom? Okrádanie iných, podrazy a snaha urvať si výhodu na úkor niekoho iného. Bezzábranovosť a sexuálna neviazanosť, podvádzanie a nevery, bez ohľadu na iných. Využívanie iných. Klamstvá a porušovanie slova. Týranie zvierat – doma, na uliciach, na bitúnkoch. Drancovanie a nivočenie životného prostredia.
Myslíte si vážne, že to všetko nezanecháva stopy na našich deťoch?
Aký by mal byť svet, aby bol bezpečný…
Plný lásky, súcitu a úcty. Slobodný. Svet, v ktorom práca aj škola bude radostnou príležitosťou a využitím potenciálu. Svet, v ktorom vzťahy budú postavené na čestnosti, ohľaduplnosti a zodpovednosti. Svet chrániaci život v každej jeho podobe, láskavý ku všetkým živým bytostiam. Svet, v ktorom budeme všetci naozaj zmysluplne žiť.
Čo vravíte? Že taký svet je len mojou ilúziou a nikdy ho mať nebudeme? Nuž, tak potom strážte školy.
Elena 12.6.2020