Popíjala čaj. Vdychovala jeho vôňu a zo stola vzala ďalší z nájdených lístkov. Tmavoružový, písmo na ňom bolo biele.
Aký zvláštny lístok, pomyslela si a automaticky k nemu privoňala.
Voňal nežne a krehko. Divými ružami.
Sloboda vonia ako divé ruže. Krehko i silne zároveň.
Nesloboda k nám v živote naťahuje ruky kadejakými spôsobmi – nútenými limitmi i falošnými voľbami, jej škripľavý hlas nám pokrikuje, že takto to jednoducho byť musí. Kráčame životom a neslobodou nám pripínajú ako štipcami na bielizeň kadečo. Nesloboda vonkajších hraníc i tých vnútorných, našich – strachu zo zranenia, sklamania a uzavretia sa. Je ako sklenená klietka. Nevidieť ju navonok, no väzní nás.
Sloboda života? Áno, áno, to je téma, ktorá rezonuje v hĺbke môjho srdca, pomyslela si.
Sloboda je hlboký dobrovoľný záväzok k tomu, na čom nám naozaj v živote záleží. Vernosť vlastným hraniciam a hodnotám, zmysluplnosti nášho života. Len s takými záväzkami, aj napriek ich náročnosti, sa cítime slobodní. Dovolí nám roztiahnuť krídla…
Elena 20.6.2020
Fotografia je moja, pravdaže.
K diskusii – iba preklep. Ďakujem za upozornenie.