Držala v rukách sklenený pohár a pomaly popíjala horúce kakao. Ponárala sa do jeho vône a chuti, stenami hrnčeka jej do dlaní prenikalo príjemné teplo.
Na stole pred ňou ležal ružovkastý lístok. Pôsobil nežne a krehko.
Som divá ruža. Milujem slobodu a voľnosť, nemám rada umelosť. Nedovolím nikomu, aby ma pristrihával.
Usmiala sa. Mala rada šípové ruže. Šípová ruža je krehká, a pritom silná. Prežije aj tie najtuhšie mrazy, nie ako šľachtené ruže, tie často vymrznú…
Nie som dokonalá, ale ani takou nechcem byť, som prirodzená – toto som ja. Šípková Ruženka, aj ostré tŕnie okolo jej hradu. Cením si svoju jedinečnosť..
Rozosmiala sa. Lístok jej zlepšil náladu, cítila energiu, ktorá z neho sála.
Dopila kakao. Dočítala lístok:
Nechcem byť sama sebou – ja sebou som…
Elena 12.7.2020