Nemlčím 9. – Byť policajným vyjednávačom. . .

17. júla 2020, elenaistvanova, NEMLČÍM

Nelákajú vás zaujímavé a dobrodružné práce?

Byť policajným vyjednávačom nepochybne takou prácou je. Zaujímavý článok o policajných vyjednávačoch priniesol Blesk.

https://www.blesk.cz/clanek/zpravy-krimi/649684/tri-policejni-vyjednavaci-exkluzivne-o-silenci-na-strese-a-nejtezsi-zkousce-ohnem.html

A tak na túto tému pouvažujem.

 

Policajný vyjednávač…

Komunikuje veľmi často s páchateľmi rôznej trestnej činnosti. Terorista vezme rukojemníkov a je nutné minimalizovať straty na ich životoch. Alebo druhou alternatívou  ich činnosti je komunikácia so samovrahmi. Naozaj neviem, čo je ľahšie  a čo ťažšie z tých alternatív. Možno si poviete, že s tým samovrahom je to ľahšie, pri neúspechu sa zasamovraždí a hotovo, kým pri rukojemníckej dráme je v hre obvykle životov viac. A často aj viac páchateľov, ktorí útok často dlhodobo plánujú. Je to jeden z možných uhlov pohľadu.

Iným uhlom pohľadu je, že pri rukojemníckej dráme je páchateľ najmenej podstatný z hľadiska prežitia. Eliminovať ho nezaváhajú, t. j. v prípade potreby jeho život ukončia, aby uchránili životy obetí.  Pri samovražednej dráme sa páchateľa pokúšajú zachrániť aj proti jeho vôli.

Tretím uhlom pohľadu je komunikácia. Terorista je páchateľ. Samovrah je obeť, v tom lepšom prípade človek túžiaci po pozornosti, neubližuje nikomu inému (ak neberieme do úvahy zranenie jeho blízkych, ktorých by trápila jeho smrť).

Štvrtým uhlom pohľadu je, že pri rukojemníckej dráme je situácia náročnejšia.

Možno by sa našli aj ďalšie uhly pohľadu, skúste pouvažovať…

 

Práca vyjednávača ako práca mojich snov?

Dobrodružstvo má láka a som dosť pochabá na to, aby som sa pustila do niečoho nového a úžasného. Odkráčala som tak profesijne v živote už predtým z istého a stáleho miesta v mojej profesii priamo v mieste bydliska do práce v okresnom meste s denným dochádzaním a síce v mojej profesii, ale v úplne odlišnej oblasti ako dovtedy. Takže kedykoľvek a kamkoľvek vykročiť zvládam.

Nejakú tú odbornú prípravu rôznymi výcvikmi i praxou mám. Mnohé z toho, čo som sa doteraz naučila, by mi v takej práci bolo prospešné. A neváham sa učiť kedykoľvek nové veci aj profesijne, nové poznatky prijímam s vďakou, ľudsky sa snažím učiť po celý život.

 

A tak som si dala otázku, či by som mala na takú prácu predpoklady… 

Práca vyjednávača je o trpezlivosti, lebo vyjednávanie trvá obvykle dlhé hodiny.  Prebieha v nepriaznivých podmienkach – za vetra, v horúčave, v situácii napätia. Jeho práca je aj o rozvahe, lebo záleží na každom slove. Aj o komunikačnej zdatnosti a sociálnej inteligencii určite. A aj o schopnosti spolupracovať tímovo, rýchlo sa rozhodovať a predvídať. Všetky tieto vlastnosti v sebe viem vydolovať.

Ale nemohla by som robiť takú prácu. Určite nie. Empatia tam nie je namieste – lebo empatik sa vžije do situácie obetí a je riziko, že preniknú emócie do jeho komunikácie a do jeho postoja voči páchateľovi. Asi by chodu vecí veľmi nepomohol, keby v jednej chvíli zásahovej jednotke nahlas zakričal – „ach, odstreľte ho rovno“.

Vyjednávač musí udržať emócie pod kontrolou – aj v tých najkrutejších situáciách, ktoré v rámci zásahu môžu nastať a môžu ísť riadne pod kožu – napríklad páchateľ odstrelí niekoho z rukojemníkov. No vyjednávač musí pokračovať ďalej.

Sebakriticky priznávam, že som človek, ktorý sa riadi srdcom. Som hodne emocionálna, takže to by bol pre mňa bod zlomu, keby taký lump niekomu ublížil. V tej chvíli by odo mňa ako vyjednávača počul razantné “ zlatko, urob aspoň niečo užitočné pre ľudstvo – tých ľudí nechaj na pokoji a odstreľ sám seba, ak nedokážeš žiť normálne“. Viem, že by som tým pokazila prácu celého tímu, ale jednoducho by som to neuniesla.

I kvôli zvládaniu neúspechov v tej profesii by som ako empatik mala problém. Lebo nie každého sa podarí zachrániť. Nie každá akcia je stopercentne úspešná. Logicky to chápem, no prežívala by som to bolestne.

Laici si nedokážu predstaviť, koľko úsilia v takej situácii stojí vyjednávača každé slovo a každá minúta tej práce. A tak namiesto slov pochopenia a uznania, že šlo o náročnú situáciu, zasahujúcich kritizujú. Poviem vám pravdu – niekedy uvažujem, či otec Chucka Norrisa po Slovensku kedysi nebehal a nemá tu Chuck nevlastných bratov a sestry, lebo zakaždým máme po čine expertov na bezpečnosť a zásahové akcie ešte lepších ako Chuck Norris. Tak ako po zásahu  v Česku

https://www.blesk.cz/clanek/regiony-brno-brno-krimi/423018/drama-na-moste-pres-moravu-policie-sebevraha-premlouvala-6-hodin-nakonec-skocil.html

Tento prípad nedopadol nijako tragicky, skočil nakoniec a  vytiahli ho z rieky živého. No niektoré zásahy ma i teraz v predstavách desia, hoci od nich uplynul už nejaký čas. Napríklad Beslan.

 

Záverom…

Byť policajným vyjednávačom je práca nepochybne potrebná a dôležitá. Zachráni hodne životov. Pravdaže je to práca náročná, zodpovedná, odborne musí byť zabetónovaná – tú teda nemôže robiť protekčne šéfov syn – babrák a nedouk, ani papalášova frajerka.

 

Elena   17.7.2020