Bol to už posledný z lístkov, ktoré našla v búrke na zablatenej ceste. Vybrala ho z kabelky a začala čítať jeho obsah. Písmo na belasom papieriku bolo trochu rozmazané. Rozmazal ho dážď, či azda slzy neznámej?
Kto vôbec bola tá neznáma pisateľka? Cítila s ňou zvláštnu spriaznenosť, všetky tie lístky si odložila do krabičky v sekretári. I tento lístok tam po prečítaní mechanicky odniesla.
Sedela so sklonenou hlavou.
Slzy sa valili ako rieka.
Po dlhom čase zdvihla hlavu, nadýchla sa. Šla k sekretáru, zo škatuľky opätovne vybrala posledný lístok. Položila ho na stôl. Zadívala sa na písmo na papieriku.
Bola to iba jediná veta. Čítala si ju automaticky dookola, znovu a znovu.
V spomienkach žijeme stále…
Elena 19.7.2020
P.S.:
Scarborough Fair vo verzii Jodie Comer
https://www.youtube.com/watch?v=piVV_8mJosE