Čas otázok 8. – Od čias lepry. . .

18. augusta 2020, elenaistvanova, Čas otázok

Lepra – choroba, ktorá v jednom krátkom slove vzbudzovala hrôzu natoľko silnú, že na ňu chorých blízkych ľudí zdraví izolovali a úplne ich vylúčili zo svojho života už navždy. Budovali izolované miesta na ich liečbu, kde chorí strávili zvyšok svojho života. Lebo lepru nedokázali liečiť. Mala biľag osudovosti. Aj z moru sa niektorí vyliečili, lepra bola navždy.

Oživuje  v našej pamäti toto slovo a pripomína nám práve dnes, s akými desivými chorobami sa už ľudstvo pasovalo už od biblických čias. A aj sa úspešne popasovalo. Je návodom a nádejou, že i koronu, s ktorou ideme opäť do ťažkých čias, dokážeme zvládnuť.

 

Lepra…

Lepra – je to slovo, ktoré patrí všeobecne známe slová u ľudí všetkých vrstiev a vzdelania dodnes. Inak sa jej hovorilo aj malomocenstvo, alebo Hansenova choroba.

Je to infekčné ochorenie, spôsobené baktériou, ktorá napáda periférne nervy. Vyvolávalo u ľudí podvedomý strach a odpor oddávna. Je to desivá choroba nielen svojou možnosťou prenosu, ale aj závažnosťou dôsledkov.

 

Posledné leprosárium..

Zaujímavý je článok o tejto téme

 https://www.reflex.cz/clanek/fotogalerie/95834/posledni-leprosarium-v-evrope-misto-kde-nadeje-odpadava-spolu-s-masem.html

Ako uvádza spomenutý článok, ešte v roku 1985 bolo nakazených  vyše 5, 2 milióna ľudí, v roku 2011 ich bolo len 200 000. Šíri sa najmä v oblasti tropických štátov Afriky, Strednej a Južnej Ameriky a Ázie.

Spomína sa už v Biblii Už v Biblii sa uvádza Marek 1,40: „Príde k nemu malomocný a na kolenách ho prosí: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Bola známa už okolo roku 600 pred n.l. v starých civilizáciách na území dnešnej Číny, Egypta a Indie. Pôvodne sa predpokladalo, že malomocenstvo má ázijský pôvod a do iných častí sveta sa dostalo prostredníctvom vojnových výprav Feničanov alebo Rimanov. Vedecké práce na genóme baktérie v Pasteurovom inštitúte však naznačili, že choroba má skôr pôvod vo východnej Afrike alebo na Blízkom východe a do iných častí sveta sa dostala prostredníctvom európskych bádateľov, neskôr s otrokmi dovážanými do oblasti Karibiku a Južnej Ameriky. Hoci počet prípadov odvtedy neklesá, pribúda ich ročne okolo štvrť milióna – ako uvádza článok z roku 2013

https://www.teraz.sk/zdravie/lepra-choroba-postihnutie-svet/35625-clanok.html

aj v súčasnosti diagnostikujú lepru jednému človeku každé dve až tri minúty; v Indii sa vyskytuje vyše 50 percent prípadov lepry registrovaných na svete, predsa len to už nie je z môjho pohľadu choroba, ktorou bola kedysi. Vynašli na ňu liek, je vyliečiteľná, našťastie.

Ibaže zostala skupina ľudí, ktorí už leprou trpeli v tom čase, kedy bol vynájdený účinný spôsob liečby – a pre nich už nebol použiteľný. V súčasnosti sú to poslední desiati ľudia nakazení leprou, ktorých už nemožno vyliečiť, nakoľko v čase vynájdenia lieku bola ich choroba v plnom štádiu. V súčasnosti preto v poslednom európskom leprosáriu Tichileşti dožíva tých desať posledných pacientov vo veku od 50 do 90 rokov na mieste, kde im je poskytovaná potrebná zdravotná starostlivosť. Údajne žijú odovzdane osudu, relatívne bežným spôsobom života.

Uvažovala som o osudoch tých, ktorých do leprosárií kedysi odvádzali, v časoch neexistencie lieku. O definitívnosti ich osudu.

 

Lepra je hrozná choroba…

Je to chronická infekčná choroba.

Baktéria napadá kožu a periférne nervy. Inkubačná doba je niekoľko mesiacov až niekoľko rokov (najčastejšie 1 až 5, najviac 12 až 15). V prvých mesiacoch je lepra takmer nerozoznateľná. Ťažkosti pripisujeme skôr iným chorobám, hlavne kĺbnym. Keď tento stav neliečime, lepra prechádza cez lymfatické uzliny do iných častí tela a napáda dôležité orgány.

Ochorenie sa vyskytuje v tropických a subtropických oblastiach Ázie, Afriky, Latinskej Ameriky. Rozlišujeme 2 základné typy lepry:

Iné delenie hovorí aj o ďalších dvoch typoch – neurčitom a hraničnom.

Príznaky lepry

Na koži sa objavujú škvrny, tie sa menia na vredy a hoja sa jazvami. Pri vývoji choroby dochádza k výraznému poškodeniu rôznych častí tela, napríklad článkov prsta. Roky môže stagnovať, no potom chorý človek prichádza o končatiny, uši, rozpadá sa mu telo po kúskoch.

Svetový deň lepry pripadá vždy na poslednú januárovú nedeľu, bol zavedený pred viac ako 60. rokmi.

Hovorí sa o nej ako o chorobe chudobných. No nie je to celkom tak – aj kráľ Balduin IV. ňou trpel, a dokonca aj vládol. Iba desať rokov, potom dva roky choroba v ťažkom štádiu viedla k jeho oslepnutiu, rozpadu tela a smrti vo veku 24 rokov.

 

Je zvláštne, aké choroby sa vynárali v histórii ľudstva. Ako ho sprevádzajú, napriek nášmu úsiliu sa ich zbaviť. Vedci pred pár rokmi verili, že sa podarilo lepru úplne zlikvidovať. Nebola to ani zďaleka pravda. Dokonca výskumy kostí a zubov mŕtvych zo stredoveku ukázali, že sa za ten čas baktéria takmer vôbec nezmenila.

Vyskytuje sa dodnes v Ázii aj v Afrike. A pri dnešnom spôsobe života s migráciou sa môže objaviť aj v Európe.

V histórii vždy možno nájsť príklad, z ktorého sa môžeme poučiť. Lepra nás učí, že i voči takej desivej choroby sa raz nájde liek, len sa nesmieme v snahe ho hľadať dať zastaviť sklamaním, beznádejou či netrpezlivosťou.

 

 

Elena 18.8.2020