Ach, áno, svet sa kamsi posunul od čias, kedy sme boli deťmi.
Spomínate si na jeho vtedajšie žiarivé farby, vône, tajomstvá?
Čarovný kút môjho detstva pri potoku za záhradami, na záhumní, s výhľadom na rady drevených stodôl – humien – na svahu. Voda nám siahala vyše kolien – a žili v tom potoku ozajstné raky. Opatrne sme obchádzali jeho brehy, kde sa hnedozelené raky skrývali, brodili sme sa rôzne hlbokou vodou dlho, dlho, až k drevenej lávke. Behali sme potom celí premočení naboso po hustej tráve. Svet sa od tých čias posunul – potok je zregulovaný a medzi obrovskými betónovými svahmi tečie tenučký ledva viditeľný prúžik vody na dne. Raky odmigrovali nevedno kam, a rovnako aj deti, pobiehajúce kedysi brehmi potoka.
Svet sa posunul, ale ja nie. I dnes by som pochabo vliezla do potoka a poprechádzala sa naboso v tráve.
Aj napriek tomu, že sa svet kamsi posunul, uchoval si svoju krehkú krásu, vône, farby, čarovno…
Stačí letmý pohľad z balkóna pri vešaní prádla na horizont bežiaci do diaľky v modrastých odtieňoch a na fialkasté oblaky v letnom podvečere. Alebo teraz večer – s temnotou rozprestierajúcou sa až ku zdychavským lazom, kde blikajú malé svetielka. Tma zotrela kontúry nášho malého bezpečného sveta a vyzerá to, že sa pár hviezd zatúlalo na lazy. Alebo akoby sa náruč vesmíru jemne ovinula okolo nás, cítime v tej chvíli ako patríme k sebe, je to až dvojplamenné prepojenie s ním. Sme to my, a zároveň sme súčasť toho celku.
Keď už hovorím o svete a jeho posune, napadlo mi v tejto chvíli, že sa tej téme venuje aj kniha, ktorú mám rozčítanú…
Steinerova Víra, láska a naděje. O významu lásky. je to. Drobná knižôčka – a je hmatateľným príkladom toho, že tie pravé veci pôsobia zdanlivo nenápadne. Veľké diela nemusia byť v 27 zväzkoch. Steiner hovorí, že žijeme vo veku viery, a podľa neho viera je najpodstatnejšou silou dnešnej doby – a ja s tým súhlasím, lebo je skutočne dôležité niečomu a niekomu môcť veriť.
Po veku viery by mal prísť vek lásky, v ktorom skončí odkázanosť na prikázania a do popredia sa dostane morálnosť a mravnosť ako kompas, ochota konať s láskou dobro a byť čestný. Pekná predstava, však?
Je dôležité robiť veci s láskou…
Každopádne, že ak niečo robíme s láskou. tak sa dá dosiahnuť veľa, potvrdzuje aj príklad „s láskou pestovaného“…
https://www.cas.sk/clanok/1008859/petrovi-na-zahrade-vyrastol-obor-akeho-ste-este-nevideli-nedociahnem-nanho-ani-zo-schodikov/
alebo aj tu
https://www.cas.sk/clanok/1014378/takeho-zlteho-obra-ako-maju-v-tepliciach-ste-este-nevideli-ved-ten-im-o-chvilu-prerastie-dom/
Ja mám slnečnice rada, aj na balkóne mi ich zopár rastie v truhlíkoch. Vidíme, ako kvety rastú pri pestovaní s láskou. A keď sa na svet dívame s láskou, keď ním s láskou ideme a cítime, že sme jeho súčasťou, tak má presne tie zázračné farby, vône a zvuky ako kedysi…
Elena 29.8.2020