Most 9. – Dvojsviatok. . .

3. októbra 2020, elenaistvanova, MOST

Viete, aký je zajtra medzinárodný deň? Dokonca medzinárodný dvojdeň?

Že nie? Nevadí, v tejto chvíli vám to prezradím.

V obidvoch tých sviatkoch je moje srdce zapojené.

 

Svetový deň ochrany zvierat je zajtra tým prvým z dvoch sviatkov…

K našej bytovke sa dotúlala mačacia rodinka. Zo 4 mačiatok sa dva stratili ktovie kam, dva vyrástli. Mama od nich odišla, aby ju už veľkí kocúri – hladoši necicali, a zostal s nimi len bieloryšavý ocko. Sedávajú spolu a vyčkávajú, čo im kto dá. Dôverčivo sa na nás dívajú, keď prichádzame. Jasné, že im nosíme jedlo my i suseda. A ja kvôli nim myslím na blížiacu sa zimu so smútkom, mám o nich obavu, ako ju prežijú. Aj sme ich ponúkali facebookovo, či ich niekto nezachráni tým, že by im dal domov.

I pri pracovisku ma v skorom ráne čakáva čiernoryšavá mačička popri mojej starej známej trojfarebnej Micke. Sedí na chodníku, olizuje sa, aby som pochopila, že je hladná. Aj tam im nosia viacerí dobrí ľudia stravu. Mám mačky rada, a chránim ich ako vládzem.

Nielen o mačkách je tento sviatok, pravdaže. I o psoch týraných v osadách, uviazaných pre krutú pomalú smrť v lese o strom, či zabudnutých v dome po mŕtvom majiteľovi. I o sliepkach, žijúcich život – neživot vo veľkochovoch. O bitúnkoch a kravách aj ošípaných, ktorých osudy zdieľajú vegáni na svojich stránkach a ku mne sa dostávajú cez zdieľačky mojej známej. O krutých býčích zápasoch. O gorilách v čoraz viac sa zmenšujúcich pralesoch.

Veď hej, zvieratá si nezaslúžia doplácať na ľudskú hlúposť a bezohľadnosť.

Takže tento sviatok je aj o ľudskom dobre. O ľuďoch, ktorí si zoberú domov i na ceste nájdenú mačičku či psíka s vypichnutým okom, bez nohy, nemusia sa predvádzať dokonalosťou a rodokmeňom. O ľuďoch, ktorí nezištne kŕmia túlavé zvieratá. O ľuďoch, ktorí poukazujú na práva zvierat, a chápu, že všetko živé má právo žiť. O Ľuďoch.

A druhý sviatok má s tým prvým hodne spoločného.

 

Druhý sviatok zajtrajška je sviatok svätého Františka z Assisi, ktorý je ochrancom životného prostredia, prírody, zvierat…

Veľký vzor ľudskosti, láskavosti a pokory. Ak sa podaktorí dnešnú dobu covidovú snažia spájať s nákazou ako vedením ľudstva ku zanechaniu nevraživosti a nadspotreby, potom práve František z Assisi je príkladom skromnosti, sebaobetavosti, nezištnej lásky a životnej múdrosti.

Sprevádzaný kŕdľom vtákov, ktoré mu poletujú okolo hlavy. S pokojom v srdci a láskavým úsmevom.

 

Iba tak dokáže Dobro vyhrávať na Zlom – napadlo mi v tejto chvíli…

Dávam to sem, lebo tému boja Dobra a Zla stále akosi vnútorne premieľam. Týka sa celého sveta, nielen Zeme a nielen Vesmíru ten boj medzi nimi. A možno vesmírne dianie signalizuje nadchádzajúce veľké finále ich boja. Úlomky dobra, každý a jeden sú preto cenné. Nezištné konanie, malé láskavosti a dobré skutky sú moc dôležité, oveľa významnejšie ako si myslíme. Ľudia pripisujú význam snahe o vlastné osvietenie, dlhé roky rozjímajú a meditujú, aby ho dosiahli, tým sa aktivizuj e čelový lalok a temenné laloky. Ak však ľudia zjednocujú sily, klesá aktivita viacerých oblastí pravej hemisféry, ide najmä o pravý prefrontálny kortex, dochádza u nich ku emočnej stabilizácii a už v priebehu veľmi krátkej doby – hodiny –  k rovnakým neurologickým merateľným zmenám. Takže skupinové vysielanie altruistických myšlienok je veľkou silou.

Kedysi som čítala knihu Druidská brána. Peniaze sme mali na najnutnejšie veci v tých časoch, no ja som túžila po tej knihe. Dostala som ju ako vianočný dar. Zachytáva silu skupiny šamanov, ktorí pomohli zavrieť bránu a zvrátiť premenu sveta.

Iste, tento princíp využívajú aj malé skupiny osvietencov, ktorí robia kroky pre dobro sveta, vytvárajú body dobra, energeticky čisté a žiariace miesta na rôznych miestach Zeme, kde zakopávajú úlomky kameňa čintamani. A aj skupina zasvätencov Čintamani, podľa legendy posúvajúcich ľudstvo dopredu v rôznych oblastiach (niektorí však čintamani stotožňujú so silami zla, tak si vyberte – čítala som článok o tom práve dnes, a tam pani primlela k silám zla i Buddhu a Ježiša).

A teraz viem, že – ale nie, to vám neprezradím. Vrátim sa späť k tým dvom zajtrajším sviatkom.

Veľa dobra, veľmi veľa dobra je treba, aby zvieratá i ľudia žili v bezpečí, aby vôbec žili.

Tak nech je moje dnešné prianie aspoň malou kvapkou k tomu. Prajem všetkým živým bytostiam pokoj a bezpečie,  a Zemi s láskou a úctou prajem uzdravenie.

 

 

Elena   3.10.2020

 

Fotka je moja, pravdaže.