Je to ten najlepší učiteľ, poviem vám, trpezlivý a láskavý. So zmyslom pre humor podobným môjmu, tým sa mi vkráda do srdca. Online, aj dištančne, aj mnohými ďalšími spôsobmi nás učí nielen v časoch korony. Koincidencie – tie jeho malé posolstvá – okolo nás poskakujú a mávajú nám. Ak si ich všímame, odovzdávajú nám svoje poučenie.
Počujete ho tiež, ten tichý šepot Zámeru sveta?
Pobavene sa v tejto chvíli smeje – a ja s ním…
Nenáhodne náhodné…
V skorých hodinách včerajšieho nadrána som sa predierala k dverám spálne. Veci z prerábanej kúpeľne sú tu poskladané, aj nové koberce a lustre tíško čakajú, kým sa dostanú na pravé miesto. Akási kniha mi vypadla z knižnice rovno na nohu. No čo chceš, Zámer sveta?
Lekcia preškolenia, pravdaže. Príbehom, lebo na moju vodnársku dušu neplatí štýl „urob to a to“… Začal Radmacherovej citátom o odvahe, ktorá je niekedy i tichým hlasom, šepkajúcim „zajtra to skúsim znovu“. Pokračoval príbehom o čarodejníkovi z krajiny OZ a Zbabelom levovi, ktorý neveril svojej odvahe až kým nedostal medailu. A zakončil odvahou každodenných príležitostí – kedy treba povedať nepohodlnú pravdu, nahlas sa postaviť za niečo, čeliť nesúhlasu okolia.
Vždy uvažujem o jeho posolstvách, nikdy neprichádzajú iba tak. Posiela potom malé príležitosti, aby sme si to – my i on – overili v praxi. Snaží sa ma teraz povzbudiť, uvedomila som si a slzy mi tiekli po tvári. To je iné, Zámer sveta, to je iné, toto nie je o odvahe. Odvahu mám, pravdaže – mám odvahu hovoriť otvorene, čeliť nesúhlasu okolia, dokážem vytrvalo meniť veci v zdanlivo bezvýchodiskovej situácii. Postavím sa za to, čo pokladám za správne. Ukázala som to Zámeru sveta hneď poobede, kedy som vyrazila majstra prerábajúceho byt. Hoci som nemala nikoho v rezerve a byt je úplne rozbitý, len s tromi dierami do kuchyne a dvomi do WC, v stave bez vane i umývadla, nezaváhala som a ukončila som tú spoluprácu. Nemilujem natoľko moderný štýl, aby som mala batérie založené s výškovým rozdielom dvoch strán batérie 5 cm. Dokážem odmietnuť nekvalitu, hej, viem to, povedala som si pokojne.
A snažím aj o ozajstnosť, tú pokladám tiež za formu odvahy.
Odhalím vám preto teraz trochu svoju „neblogovú“ tvár. Viem mieriť tvrdo a rázne, no v živote často nehovorím svoj názor takto ostro ako v blogu – obvykle hľadám spoluprácu a nie boj, správam sa láskavo a ústretovo, nezraňujem iných vedome. Je podľa mňa odvážnejšie získať niekoho ku spolupráci, ako ho poraziť – to je moja filozofia v živote. Pre mňa skrátka ozajstnosť znamená veľa u mňa aj u iných – jej súčasťou je nielen byť pravdivá, ale aj nebyť silná a nevyhrávať, byť úprimne súcitná.
Veď hej, odvahu každodenných príležitostí máš, ozajstnosť tiež vidím – zašepkal medovo Zámer sveta večer, keď som zhasla nočnú lampu, a ako si na tom s tými ostatnými druhmi odvahy?
Má pravdu, ako vždy – uvedomila som si rezignovane.
Hej, hej, odvaha je aj priznať si pravdu, zaznel jeho tichý hlas.
Elena, 14.10.2020