Zvianočnieva sa. Tento čas nás posypáva láskou a láskavosťou. Predstavujeme si svet idylicky, s pevnými putami vzťahov medzi ľuďmi a radostným zvonením rolničiek.
A tak sa o to viac môjho srdca dotýkajú správy, ktoré sú kruté.
Niektoré sa týkajú starých ľudí…
Začiatkom mesiace článok už druhej potvrdzujúcej kontroly písal o desivých praktikách personálu v DSS v Prievidzi
a včera sa prevalila správa o zariadení v Leviciach
Ozýva sa vo mne zasa raz otázka, ako to je skutočne vo všetkých tých zariadeniach kde sú starí, chorí, či psychiatrickí pacienti. A tiež v čase vianočnom úvaha o dvojtvárach – namaľujú si hubu pri odchode z práce a vylezú von ako „úplne nový človek, rozdávajúci láskavosti všade okolo seba“? Akosi tomu neverím.
Nenadchýna ma robotizácia spoločnosti, ale i tak si myslím, že im by bolo zrejme bezpečnejšie s robotickou obsluhou, ako s takýmto personálom, ktorý obmedzuje ich potreby a týra ich. Moc a moc si prajem, aby všetci tí ľudia boli v bezpečí, a nemohol im nikto ubližovať.
Niektoré sa týkajú zvierat…
Spomenula som v blogu prípad pána Gabriela, ktorý sa stal populárnym i v Česku lebo údajne sa svojho psa zbavil tým, že ho prešiel autom. Ďalší článok Blesku ale uvádza, že pán psa dobil palicou a tak ho dal doraziť
Potvrdzuje sa to, čo som písala v blogu https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2020/12/14/kde-bolo-tam-bolo-9/
že pán Gabriel môže previesť kadečo zrejme. A ak ho prešetruje polícia, okamžite by ho mala monitorovať i sociálka – kvôli dcére.
Je priveľa zvierat, ktoré trpia bez domova či v osadách či u nezodpovedných majiteľov. Moc a moc si prajem, aby všetky zvieratá boli v bezpečí a mali domov plný lásky.
Oba tie prípady majú niečo spoločné – nemali by sme sa len prizerať zlu a mali by sme proti nemu zavádzať bezpečnú ochranu. Nikdy nedokážeme predvídať všetky zlé činy, no mali by sme vytvoriť systém zodpovednosti – ak niekto týra bezbranných ľudí v DSS, tak už nikdy by nemal pracovať v podobnej oblasti, jednoducho doživotne by mal mať zákaz, A človeka čo spáchal nejaký takýto čin (utýral zviera, týral zanedbávaním klientov v DSS) by automaticky mal štát monitorovať prostredníctvom sociálky aspoň rok vo vzťahu ku starostlivosti o jeho vlastné deti pravidelne raz týždenne, aj povinnú dlhodobú terapeutickú starostlivosť by mal taký páchateľ povinne dostať.
A uvažujem aj o tom, ako sa v systéme desivo fungujúcom zachováme. Ak človek nastúpi do takej DSS, začne to po krátkom čase pokladať za normálne? Alebo len ticho trpí, lebo nemôže prísť o prácu? Kde sú hranice našej ľudskosti a odvahy postaviť sa zlu?
Moja večná dilema – boj dobra a zla. Hej, viem že keby nebolo zla, tak by sme si cenu dobra neuvedomovali. No i tak moc a moc prajem každému z nás v srdci o kvapku dobra viac.
Elena