Som intuitívec, pracujem týmto spôsobom často. A keď som písala pred časom v blogu o Lučanskom, že neverím v dobrý koniec príbehu, nehovorila som do vetra, jednoducho som to vnímala. Dnes to už viete, žiaľ, aj vy
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2020/12/13/kde-bolo-tam-bolo-8-cvicit-je-nebezpecne/
Médiá vypisujú, vraj bojuje o život. S mozgovou smrťou? Je mŕtvy klinicky, akurát ho odpoja z prístrojov zajtra.
Som dôverčivý človek, a tak samozrejme verím príbehu o zasamovraždení sa Lučanského – prečo by aj nie, prosím vás – veď ja verím aj rozprávke o Červenej čiapočke a vlkovi. V tej rozprávke mi nešlo nikdy do hlavy ako sa vlkovi tie babičkine okuliare na hlavu zmestili, prečo tá mama nechala svoje malé dieťa samé sa prevláčať lesom ku starej mame s košíkom jedla a zopár ďalších detailov. Som skrátka detailista. V príbehu o Lučanskom si myslím, že to nie je ani zďaleka také nejasné ako v tej rozprávke, lebo tam predsa existujú kamerové záznamy určite i z toho jeho samovraždenia sa. A rovnako bude táto mimoriadna udalosť dôkladne prešetrovaná, ako inak, lebo každá mimoriadna udalosť (akou samovražda vo väznici je nepochybne) je prešetrovaná. Kto zo strážnikov v službe zanedbal povinnosti? Určite nikto, prosím vás.
Ibaže dokelu s tým mojim detailizmom. Keď sa detailnejšie pozriem i na tento prípad, je to podivný príbeh. Hodne podivný, skoro ako ten o vlkovi a Červenej čiapočke – najskôr Lučanskému žilka v oku praskla, a koľkože času potom v nemocnici väzenskej ležal, a aj ho operovali kvôli tomu vraj? Až som si vravela, že ho to lieči totálny fušer, keď preliečenie tej žilky v oku trvá tak dlho. Ani som nepostrehla, kedy ho späť do tej väznice previezli.
A prečo mu pri prasknutej žilke v oku robili psychologické poradenstvo, ktoré médiá tak zdôrazňujú? Prepánajána, tá psychológia ale postupuje v terapeutickom umení. A keď mu ho robili z dôvodu potreby, prečo nebol dôsledne monitorovaný?
Samovražda na cele? Žiadny väzeň by nič také, čo by mohlo samovražde napomôcť, nemal mať pri sebe. Dôsledné kontroly sa preto majú robiť, aj námatkové, aj pravidelné. No a prekvapuje ma, že ho po tom – ako to nazvali prosím vás, nedopatrení, či nešťastí, či samoúraze? – dôkladne nemonitorovali. Lebo kebyže mne sa to stane ako riaditeľovi väznice ten samoúraz bývalého policajného riaditeľa, tak takého väzňa monitorujem mimoriadne dôsledne 24 hodín denne nepretržite.
A tento taký lukratívny a dôležitý väzeň bol ako bludná ovca ponechaný, keďže sa mohol obesiť. Zvláštne, nie?
Ach, áno, uvažujem že kto teraz už len verí tomu, že ten prvý raz pomenovaný ako nesamovražedný čin, bol vtedy skutočne taký nesamovražedný? Teda okrem mňa možno ministerka Kolíková, napadlo mi. A prečo vlastne ešte neodstúpila, keď sa stal takýto lapsus? V slušnom svete odchádzajú z funkcií i za oveľa, oveľa menej.
Budem tvrdá, rada by som videla nejaké Lučanského záznamy odvtedy, ako sa vrátil z tej nemocnice, čo mu prasknutú žilku v oku preliečili. Normálne jeho denné záznamy, kde sa pohybuje v tej cele – hádam také majú, však ho monitorovali kamerovým záznamom, nie?
Smrť človeka mi nikdy nie je ľahostajná. Tobôž ak jej okolnosti a súvislosti pokladám za príliš podivné.
Elena
Ešte jeden zvláštny príbeh dnes mám – nemôžeme uchrániť iných pred niektorými vecami, lebo nie my to tu riadime. No ja sa neviem len tak prizerať zlu. Konštelačný výkop nechal kolohnáta i trojpárok s následkami ich činu samých. A ak som kedysi v prípade Kuciaka písala, že páchateľa svetská moc nikdy nepotrestá, tak v tomto mnou postavenom príbehu kolohnát veľmi rýchlo pocíti ťažkú ruku osudu.