No tak prečo ho potom zavreli ? – určite si položí otázku každý rozumný človek. Alebo si ju ani nepoloží, lebo vie…
Veď sa pozrime, čo o ňom hovoria…
Z vyjadrení dočasného policajného prezidenta o generálovi Lučanskom:
,Bol to práve on, kto aktívne presadzoval dodržiavanie pravidiel. Osobne navrhoval, nariaďoval a koordinoval opatrenia zabezpečujúce ich dodržiavanie, aby chránil nás všetkých,“ vyjadril sa.
„Tí, ktorí ho osobne poznali, vedia, že by nikdy nesúhlasil alebo by bol dokonca proti tomu, aby jeho meno bolo zneužívané na porušovanie práva. Preto dôstojná rozlúčka s jeho osobou v tejto komplikovanej pandemickej situácii bude len taká, pri ktorej nepošliapeme to, čo on sám chránil,“ povedal dočasný prezident Policajného zboru Peter Kovařík.
Jeho vyjadrenia o generálovi Lučanskom nájdete tu
Alebo aj tu
Dodal, že Lučanského práca v boji s organizovaným zločinom zostane navždy v pamäti tých, ktorí ho poznali.
Márnosť, až som sa zľakla pri tom jeho preslove, či generál Lučanský na koronu neumrel, keď tu ten pán o tej komplikovanej pandemickej situácii toľko vykladá…
Toto sú slová najvyššieho policajného predstaviteľa v tomto štáte.
Toto sú jeho slová o človeku, na ktorého tento štát uvalil kolúznu väzbu.
Ktorému po celý čas väzby nedoručoval poštu od jeho blízkych, nepovolil mu ich návštevy.
Ktorého osočovali verejne niektorí naši predstavitelia ako zločinca, hoci skutočných zločincov – ktorí to i sami priznali, že páchali závažnú trestnú činnosť – nechali „kajúcne“ sa vyštverať na slobodu a užívať si nakradnuté peniaze.
Ktorému neumožnia ani len dôstojne sa rozlúčiť – žiadna verejnosť, žiadny pohrebný sprievod, žiadny kar.
Ktorému dokonca nevyvesili ani len čierne zástavy, nevyjadrili úctu a smútok – nikto z vládnych predstaviteľov na to nenabral politickú a ľudskú odvahu. Je to hanba. Je to hanba mať takú prezidentku, mať takú vládu, mať takých zástupcov inštitúcií zastupujúcich právo a spravodlivosť. Veď podľa toho to aj v tomto štáte s právom a spravodlivosťou vyzerá…
A teraz bude tento pán tárať do médií o dôstojnej rozlúčke s generálom Lučanským, ktorú my všetci nemáme kaziť svojou prítomnosťou.
No čo na to dodať? Obávam sa, že čokoľvek by som v tejto chvíli povedala, bolo by stíhateľné.
Takže takto – poznáte ten starý vtip o troch sovietskych generáloch, ktorí sa otrávili hubami?
Vystavili ich pred pohrebom na katafalku a zahraničný novinár sa opýtal, prečo ten tretí má v čele dierku po strele.
Nechcel jesť huby, znela odpoveď…
Elena