Vykroč z toho, povedal Zámer sveta, pri tebe by nikdy nikto nezomrel, lebo niet pravého času. Kde by bola sila predkov, keby ľudia nezomierali?
Zahral na tú pravú strunu, aj teraz čítam knihu o sile rodu, v poslednej dobe sa zameriavam poznávaním aj uvažovaním práve na túto oblasť.
Pokračoval. Viem, že tvoj šamanský učiteľ mal syna, ktorý ho potreboval, ale viem i veľa vecí, ktoré ty nevieš. Preto to tu riadim ja, nie ty. A dodal. Vykroč ďalej.
Vykročiť? Pozri, ja idem po svojej ceste, a som to stále ja – povedala som Zámeru sveta. Prijímam poznanie, ktoré ku mne prichádza na mojej ceste s vďakou a úctou. Ale nepotrebujem byť oceňovaná, ani byť múdrejšia, ani byť nijaká. Toto som ja. Iba som – to je moja najvyššia filozofia. Mám pocit, že kým žil môj syn, prijímala som všetko odovzdane, ako to život niesol, dobré i zlé. Bola som súcitná a pomáhala som, aj som dokázala bojovať za dobré veci. Celá moja filozofia je v záhlaví môjho blogu od začiatku – žiť každý jeden deň v záplave dní. To je podľa mňa tá najzmysluplnejšia cesta, nechcem sa tváriť osvietene a duchovne sa vylepšovať donekonečna. Všetko bolo, ako má byť.
Nie, všetko nie, zakrútil hlavou Zámer sveta smutne. Žila si tak, no k sebe si nebola láskavá. Teraz ti poznanie pomohlo pochopiť aké je dôležité žiť práve tak. Spomínaš si, čo som ti povedal v novoročnom ráne? Bizón je nielen o vytrvalosti a húževnatosti, predstavuje aj schopnosť postaviť sa tvárou v tvár búrke života a do tej búrky vojsť…
No aby som tak zabudla. Bizónie posolstvá mi sypal do cesty už dva týždne predtým. Bolo jasné, že sa čosi deje. Zámer sveta nás dostane kam chce, je múdre kráčať v smere, ktorý nám ukazuje.
Hej, viem. Beztak je to najlepšia verzia príbehu, to čo dávaš, povedala som mu s hlbokým prijatím, no mám strach
Strach ti kŕmia tie hlúpe kritériá, ktoré vymýšľaš, ozval sa pobavený smiech Zámeru sveta – ach, tie tvoje kritériá, pusť sa ich, postačí ti jediná otázka. A hej, tú správnu otázku budeš počuť, a nie dávať…
Po celý čas vymýšľam tie správne otázky. Lebo ako inak zistím, či niečo je správne, ak nie správnou odpoveďou?
Pozrela som na Zámer sveta. Usmial sa – iba správna otázka ukazuje na schopnosť mať v sebe správne odpovede.
Mlčky som uvažovala. Jediná otázka? Aká otázka?
Zámer sveta ma tíško objal. Iba jediná otázka je tá správna, ak ťa niekto naozaj vidí, zašepkal.
Áno, prijala som. Náhle sa vylúplo pochopenie ako jadierko orecha – a ja som vedela, aká je tá jediná správna otázka, na ktorej naozaj záleží.
Elena
P.S.: Veľký krok som spravila, áno – a tak vás nechám nazrieť do mojej poličky knižných srdcoviek. Hodlám predať kopu kníh teraz, ale tieto medzi ne určite nebudú patriť.
Elena