v
Pokutu dostala verejnoprávna televízia za jej (ne)yydarenú reláciu Pumpa.
Píše o tom článok s názvom
v linku
Píšu v ňom, že
.Relácia politickej satiry Pumpa bude mať ďalšieho dramaturga, na scenárové podoby bude dohliadať širší okruh ľudí. Za reláciu, v ktorej sa rozoberala smrť a osoba bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, padnú i finančné postihy. Zástupcovia RTVS to uviedli na stredajšom rokovaní Rady RTVS.
Pre mňa je tragédiou verejnoprávna televízia, ktorá dáva za výrobu „skvelého programu“ na úrovni Pumpy také peniaze z našich koncesionárskych poplatkov a daní. Myslím, že v súčasnosti je bez práce dostatok hercov schopných produkovať kultivovanú zábavu a nie je potrebné betónovať tam v ryžovisku ľudí, ktorí už svoju neschopnosť v tomto smere prejavili.
Rada sa programu venovala v súvislosti s kritikou, ktorú si vyslúžila časť odvysielaná 16. januára, v ktorej protagonisti hovorili s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (Za ľudí). Predseda Rady RTVS Igor Gallo potvrdil, že orgán dohľadu dostal doteraz približne 30 podnetov k relácii. „Prakticky všetky obsahovali kritické stanovisko k obsahu a forme relácie, respektíve jej časti venovanej smrti policajného exprezidenta,“ povedal
Ak človek prezentuje dehumanizované hodnoty a ešte sa čuduje, čo niektorých pohoršilo a tvári sa, že sú azda chybní, keď to tak vidia – potom by už nemal prezentovať verejne nič, ale kdesi zaliezť a uvažovať sám o sebe, kým nepochopí svoj omyl. A to hovorím v dobrom – mal by to človek urobiť sám od seba a pre seba, aby sa v tom smere lepšie našiel.
Každý v živote robíme chyby – no cestu k náprave by sme mali hľadať. Rozlišujem medzi našou ľudskosťou, s prirodzenou nedokonalosťou aj chybami, ktoré nám pomáhajú pochopiť správny smer, a s ktorými hľadám cestu úprimného súcitu v sebe – a medzi konaním, voči ktorému by sme nemali byť tolerantní.
Lebo chybujúceho jedinca môžeme podporiť svojim súcitom, no skupinu páchajúcu zlo tolerovať neradno. A hanobiť verejne mŕtveho nie je veru čin hodný ohľadu.
Hodnoty treba strážiť…
Na to, že ľudstvo sa odklonilo od hodnôt zmysluplných a od svojej ľudskosti a doplatili na to nevinní ľudia často i svojimi životmi, existuje v histórii ľudstva bezpočet príkladov. Je ťažké vidieť fotografie ľudí ktorí zažívali toľko utrpenia. Deti stojace za plotom v pásikovaných uniformách. Hromady lebiek, ktoré po nich zostali. Ľudia zomierajúci v nezmyselných vojnách. Znásilnené ženy, deti bez rodičov. Výsledok čejsi hlúposti a bezohľadnosti, hodnotovej úbohosti.
Každé zlo začína malým krokom, prvým korienkom. Skúšajú naše hranice, kam si môžu dovoliť zájsť. Zakaždým je to tak. Smejme sa z mŕtvych, dehonestujme ich, eutanazujme postihnuté deti, zlikvidujme tých nepohodlných. Mali by sme mali každý za seba dať otázku svojmu svedomiu – „čo môžem urobiť sám za seba, aby sa už nikdy nič podobné nezopakovalo“?
Nikto by nemal zažívať takú hrôzu a utrpenie, zomierať kdesi vo vojne či v koncentráku, trpieť hladom a strachom zo smrti.
Naši predkovia toto všetko zažívali. Hlbokú úctu ku ich osudom cítim – a prezradím vám, že zakaždým idúc cez Zvolen sa na židovskom cintoríne zastavujem. Hovorí so mnou to miesto, aj v blogu som už spomínala silné veci, ktoré sa mi tam prepojili. Lebo na ich osudoch vidieť jasne tie ľudské tragédie, ktoré každá vojna prináša.
Takže ku pamiatke na všetkých tých ľudí s úctou ku ich osudom pár z mojich fotiek z toho cintorína.
Pripomeňme si –
27. január – svetový deň pamiatky obetí holokaustu
28. január – medzinárodný deň mobilizácie proti jadrovej vojne.
Elena
K diskusii: pupuššško nože nám prezraď, ke´d už o tej zápisnici točíš, ako možno v tomto štáte ukradnúť mesačne milión eur a potom ich doma beztrestne užívať… Prezradil kajúcnik i to, koho kryje a kto ho kryje?
vv
