„Sme v bode nula“ vyhlásil dnes Sulík.
Idú cez víkend uvažovať o svojej účasti vo vláde.
A čo na to dodať?
Štvrtina času, ktorý mali daný voľbami na vedenie krajiny, už uplynula.
A jediné čoho sme sa dočkali je katastrofa na Slovensku. Nejdem vykladať o ekonomike a politike, ale o ľuďoch, lebo na tých mi záleží najviac.
Ľudia tu zomierajú zbytočne, pre neschopnosť vlády konať podľa odporúčaní odborníkov – epidemiológov. Na čo čakajú tí mantáci – koľko ľudí musí ešte pozomierať, aby konečne začali konať? Alebo čakajú, kým niekto v zúfalstve zo straty blízkeho ovalí po hlave nejakého z dovolenkárov, ktorý mu nákazou zavinil smrť?
Čo by sa muselo stať, aby sa konečne rozhýbali a začali správať čestne k nám občanom?
Doteraz neboli schopní zaviesť povinnú štátnu karanténu
– teraz ju vraj začínajú zvažovať a treba premyslieť právne detaily.
No ďakujem pekne, nám ide o každý deň.
A ak majú páni z vlády nejasno, tak na niektoré otázky im teraz zodpoviem ja – verejne a jasne.
Na štátnu karanténu môžeme prispieť ľuďom, ktorí v zahraničí pracujú a prichádzajú domov z turnusovej práce pozrieť rodinu. Ale nevidím najmenší dôvod skladať sa na karanténu zahraničným dovolenkárom, je to len ich problém, aby si všetky súvisiace náklady uhradili v plnej výške.
Čo sa týka zavedenia karantény – Pandemický plán ste si, drahá vláda, preštudovali? Lebo rozpisuje v jednotlivých fázach povinnosti jednotlivých ministerstiev a inštitúcií.
Minister MV SR realizuje protiepidemické opatrenia na miestach vstupu do SR vo svojej pôsobnosti, to sa píše v tom pláne.
Minister MZVEZ SR je zodpovedný za podľa požiadaviek rieši diplomatickou cestou uzatváranie hraníc s okolitými štátmi.
Minister MF SR realizuje protiepidemické opatrenia na miestach vstupu do SR vo svojej pôsobnosti. tak by sme mohli pokračovať, každý rezort má uvedené svoje POVINNOSTI pre jednotlivé fázy Pandemického plánu.
Ste si vedomí, páni vo vláde, že neplníte svoje povinnosti?
Verejný činiteľ môže byť žalovaný a stíhaný aj za nečinnosť.
A nielen k nám občanom, ale i ku zdravotníkom sa správajú nečestne.
Koľkí z tých doktorov a sestier budú mať pred očami už doživotne desivé spomienky na zomierajúcich pacientov, ktorým nedokázali pomôcť, hoci by sa dalo, ak by mali potrebné vybavenie a lieky? Koľkí z nich sú traumatizovaní? Koľkí z nich sú vyčerpaní a tento zúfalý maratón, ktorý ťahajú bude mať dopad i na ich zdravie?
Článok ukazuje súčasnú situáciu z Česka, no ani u nás nie je situácia odchodnejšia
Ibaže keĎ sa
Doteraz nemáme dostupný Ivermectin v potrebnom množstve. Vláda ani len neuvažuje o balíčkoch pomoci pre každého občana.
Namiesto toho idú ďalších pár dní uvažovať o tom, ako by mohli spolupracovať ďalej.
Ľudia zomierajú, iní živoria – naozaj sa stávame krajinou, kde ľudia budú radi zomierať, ako to kedysi prehlásila ako svoju víziu prezidentka.
Nie, my nie sme v bode nula.
Elena