Tri silné dni – uvedomili sme si ich vôbec?
Medzinárodný deň šťastia, medzinárodný deň lesa a medzinárodný deň vody – kráčajú svorne jeden za druhým od soboty.
Za šťastím sa ľudia ženú niekedy ako za chimérou,
pretože sú ako naša ekonomika zameraní na filozofiu ustavičného rastu a blahobytu.
Budem cynická, aj výsledok je ten istý – nevychádza to s tým blahobytom ani slovenskej ekonomike, ani lovcom večného šťastia.
A ako s tým šťastím prepojiť les a vodu?
Jednoducho – kým máme lesy, živú prírodu a kým máme čistú vodu, mali by sme ďakovať za každý deň takého života. Keď už som cynicky zarezala, môžem pokračovať – a dodám, že vlastne už pomaly ani niet čo oslavovať v tomto smere, lesy zdevastované a posúkromníčené, a čistej vody je už zrejme tak poriedko ako ľudí s charakterom, čestných a úprimných.
Vlastne je to výpovedná vizitka našej slepoty, že tieto dni neuznávame ako štátne sviatky.
Niekedy v živote hľadáme veľkých duchovných učiteľov a duchovnú cestu
– jógu a meditáciu nacvičujeme – ako keby to šlo nacvičiť, čítame kadejaké filozofické traktáty, pritakávame kadejakým duchovne ladeným citátom a tvárime sa ako Budha po reinkarnovaní…
A pritom by stačilo, keby sme sa pozreli na stromy v lese. Alebo pod nohy na obyčajnú sedmokrásku – hm, teraz vám prezradím niečo hlboko osobné – tie kvietky mám naozaj úprimne rada. Sedmokrásky sú v mojom srdci.
Práve ony, tie malé krehké sedmokrásky a stromy môžu byť našimi veľkými učiteľmi.
Lebo žijú dokonale duchovne – prijímajú prichádzajúce, tešia sa aj z mála, sú vďačné za každú kvapku vody, a nehrajú žiadne hry, sú samé sebou. Nenariekajú pri lúčoch slnka nad horúčavou a pri daždi nad lejakom. Jednoducho niekedy svieti slnko a niekedy prší, tak to je. Nepechoria sa za falošnými hodnotami, bohatstvom, postavením a mocou, žijú naplno každý deň za dňom zmysluplne a radostne. Šťastne.
Pozdravujem šťastie, les a vodu.
Elena