Naozaj stačia iba dve slová, aby sme boli dúhoví.
Aby sa v našom svete rozžiarilo slnko a na tvári nám zatrblietal úsmev a aby sme sa súčasne aj rozplakali. Veď hovorím – ako dúha…
Iba dve slová stačia…
Zámer sveta sa díva natešene. A pobavene. A dojato.
Neviem či vedel, že ma tak zdúhovie – lenže on vie všetko – tak vedel…
Teším sa na dve nádherné brošne. Je to ten najkrajší dar. Naozaj sa teším.
Cítila som únavu z písacieho denno-nočného maratónu a po rannom blogu i smútok z toľkej špiny – nehanbili sa okradnúť postihnuté deti, čvarga… Vyčerpane som ťukala som do notebooku len vďaka sebadisciplíne, zotrvačne. Zámer sveta na mňa dýchal teplým dychom.
No tak, pozri sa, šepkal upokojujúco. Pozrela som naň. Hento toto zašepkal a zasmial sa.
Prosím, potrebujem niečo prekrásne, povedz mi niečo útešné – poprosila som. Sú okamihy, kedy ma to bahno okolo nás naozaj nahnevá, toto bola jedna z nich – okradnúť postihnuté deti o Čilistov dokáže len netvor bez morálnych zábran.
Hento toto zopakoval so smiechom.
Nič mi na tom smiešne nepripadalo. Hento toto – zopakovala som i ja. Nič sa nestalo. Obloha bola zatiahnutá, fúkal mrazivý vietor, a mne bolo smutno z toľkej špiny. Tých ľudí by bolo hnať ako kráľa Kazisveta, vidlami – dýchla som plameň hnevu.
Hento toto, usmieval sa môjmu dračiemu dychu Zámer sveta.
Hento toto? Doplo mi náhle. Rozbehla som sa k notebooku. Môjmu najlepšiemu kamarátovi googlovi som napísala – čo je to Hento toto?
Zámer sveta sa hlasno smial. Konečne, prikyvoval.
Hento Toto existuje? Aaaaach… Dojalo ma, že mi rozumie tak hlboko, zakaždým ma to dojíma. Zámer sveta mi skombinoval tému ľudí s postihnutím, ktorí vždy zahrejú moje srdce, s niečím úžasným.
Niečím, čo ladí presne ku mne. Áááá, túto si kúpim. A ešte aj túto.
Mám rada veci vtipné a prekrásne.
Ach, hej, mám rada Hento Toto…
Elena