Hej, dnes vám dám jednu otázku.
Pretože pravda je ťažké bremeno.
Pretože láska je našim vnútorným svetlom.
Pretože spravodlivosť je cesta uvedomovania si relativity nášho pohľadu.
Toľkí ľudia chceli dostať do svojho života tú pravdu, lásku i spravodlivosť – davy po nich volali v 89 v uliciach…
I ja si cením pravdu, lásku a spravodlivosť.
Pravdivosť života mu dodáva zmysluplnosť.
Snaha o spravodlivosť vytrháva korienky zla v nás.
A láska je najväčšou silou vesmíru.
Lenže ste si istí, že ideme cestou k nim?
Presnejšie – ste si istí, že v tejto spoločnosti nejdeme presne opačným smerom?
Akosi neverím dobru tejto cesty.
Komunistickým pohlavárom chcú odnímať dôchodky.
To vážne? Úbohý nápad – veď sú to starí ľudia, čo im už nedajú pokoj?
Aj ich vdovám a sirotám vraj poberú tie dôchodky?
Kam nás to ťahajú – k akým životným hodnotám?
Nie je vám z toho zle, ľudia?
Vážne toto chcete?
Vládu si platíme, aby vylepšovala náš život. Za to si ich platíme – naozaj by pre vylepšenie našich životov nemali robiť radšej niečo iné?
Máte pocit, že táto vláda váš život vylepšuje?
Viem, aká je cena i hĺbka odpúšťania, prešla som si tým v živote a mňa človek nenaláka na reči typu „odpustila som, počkám nech to zráta karma“ – lebo odpustenie je o niečom úplne inom.
Je to svojim spôsobom desivé, produkovať túto nenávisť po bezmála 33 rokoch. Symbolické, aj Kristus sa 33 rokov dožil, kým ho lotri ukrižovali. A tak to vyzerá, že i našu zamatovo-revolučnú humánnosť z čias asi čosi také dobehlo.
Návrh podala poslankyňa Andrejuvová, inak bývala dlhoročná asistentka poslanca Lipšica.
Nemusím nič dodať, však?
Naozaj sa chcete začať plácať v tej nenávisti a hre na spravodlivosť?
Elena