15 rokov – to je krásny vek. Vy hnusní populisti a konšpirátori, kvôli vám ho neoslavovali. Také krásne výročie – 15 rokov od vstupu do NATO sme mali 29. marca – a ticho hrobové ostalo len kvôli vám…
Tak to výstižne uviedol článok
Poviem vám, už dávno som sa tak nezasmiala pri čítaní článku v médiách.
Hmmm, taký výborný humoristický časopis som našla, napísala som dieťaťu. To nie je humoristický časopis, mami, odpísala. Akože nie, však si to prečítaj – začudovala som sa. Oni to myslia vážne, dodala. To predsa nikto nemôže myslieť vážne, presviedčala som ju, toto predsa vážne nemôže nikto myslieť vážne…
A tak som sa prestala smiať. Ľúto mi toho pána prišlo, čo to vypisuje – ak to naozaj myslí vážne, má to v hlave riadne popletené.
Som súcitný človek. Obetavo, zodpovedne a čestne dokážem konať. Vlastne som si donedávna myslela, že tak dokážeme konať všetci – niektorí, pravdaže, potrebujú trochu viac času, aby tak konať začali, takých dvadsať – tridsať rokov, ale raz začnú iste. Nie je to tak. Prešla som k hranici – konáš čestne hneď a stále, alebo v mojom svete pre teba nemám miesto. Zato ale ja neprestávam konať obetavo. A tak to výročie NATO oslavujem i za vás – doteraz oslavujem.
Pri oslavách obvykle bilancujeme – a tak zaspomínajme na tých krásnych pätnásť rokov v NATO.
Veru, veru, tooooooľkéééééé spomienky sa mi vynárajú pred očami…
Ach, tých vojenských konfliktov, do ktorých nás zatiahli…
Ach, tie hŕby mŕtvych civilistov, žien, detí, starcov, ktorých krv máme na rukách spolu s nimi…
Ach, tých peňazí, čo z nás vytiahli…
Veru, tých peňazí, čo z nás vytiahli – v tejto zúfalej situácii, v ktorej sme, s obrovským údajne už viac ako 10 miliardovým dlhom štátu, ktorý budú splácať i naše vnúčatá hrdinsky vynakladáme na zbrojenie čoraz viac.
Tento rok sa nám podarilo dať 2% HDP na zbrojenie, to je úspech k tomu 15 výročiu vstupu, čo?
Mali by sme si k tomu dať na oslavu toho úžasného kroku tortu – alebo radšej Ibalgin, keď si uvedomíme, že zadlžia ešte i našich pravnukov, kým ich niekto dostane od koryta…
Ako to výstižne píše článok
Slovensko sa najmä po minuloročných voľbách snaží vo výdavkoch na zbrojenie dosiahnuť hranicu 2 % HDP. Tento rok sa to, napriek pandemickým škrtom vo väčšine rezortov, podarilo. A od roku 2024 má táto suma zostať nemenná, resp. nebude sa znižovať. Pretože ministri zahraničia v Bruseli deklarovali opak. „Pokročili sme v spravodlivejšom zdieľaní nákladov a v tomto smere vítame úsilie všetkých spojencov v Európe a Severnej Amerike, ktorí prispievajú k našej nedeliteľnej bezpečnosti. Musíme a urobíme ešte viac,“ píše sa v spoločnom vyhlásení ministrov.
A ešte viac nás hlava rozbolí, keď si uvedomíme, čo za tie peniaze, ktoré obyčajným občanom odtrhnú od úst, nakúpia za krápy. To že sú to krápy, ja tvrdím dlho, veď to viete, ak čítate môj blog. Ale tento raz to v článku v linku vyššie uvedenom potvrdil i odborník – bývalý riaditeľ Leteckých opravovní.
„V predraženom nákupe amerického šrotu, technicky a morálne zastaraného nenachádzam žiadne výhody,“ hovorí otvorene. Nákup amerických lietadiel je nepotrebnosť, ktorá bude požierať pri prevádzke a servise astronomické peniaze vzhľadom na zastaranosť a nízku možnosť modernizácie.
A keď si uvedomujem, do čoho sa nás snažia teraz so svojimi zapredanými kumpánmi a prisluhovačmi zatiahnuť v tejto chvíli – je mi z toho smutno. Dostať sa k Sliaču stačilo – a zasa sme o krok bližšie ku rozpútavaniu konfliktov v Európe. Na vojnu by sme doplatili zasa raz my, obyčajní občania.
Nuž, čo na to všetko slušne dodať?
Bilaterálna zmluva s Američanmi, nákup ich predražených krápov, vyhadzovanie peňazí na zbrojenie v čase, keď existenčne živoríme a slušná budúcnosť našich detí a vnukov tým hrozivým zadlžovaním sa rozpadá na prach…
Tak veru pripime na tú oslavu 15. výročia vstupu Slovenska do NATO – čistou vodou, aby sme mali čisté hlavy i čistú vodu v životnom prostredí – z celého srdca Slovensku prajem, aby to bolo naše výročie v NATO posledné.
Elena