So Slovenskom to nie je také zlé, ako by sa zdalo…
Áno, áno, takto radostne som si vzdychla včera po prečítaní správy o tom, že generálny prokurátor Žilinka rozhodol o dozore nad zákonnosťou v prípravnom konaní voči Zurianovi – poveril dozorom prokurátora Generálnej prokuratúry. Akosi tomu chlapovi verím viac ako celej tej ostatnej kamarile, aj napriek tomu že sa zúčastnil tej ich tajnej seansy. Pardon, nie tajnej, ale s utajeným obsahom…
No, utajeným – kebyže chceme vedieť, o čom jednali, opýtame sa upratovačky ktorá to tam riadi – upratovačky vedia viac ako šéf, upratovačky vedia všetko…
Poviem vám, SIS-ku s Makóom v jej radoch by som ani triedené smeti odnášať nenechala. To bol nápad storočia dostať tam toho kriminálnika. A skutočne ma zaujíma, ako môže v takej pre spoločnosť dôležitej inštitúcii pracovať zločinec – čo za pochybnú legislatívu máme, že toto umožňuje???! Predstavte si, – učiteľa nemôže robiť hocikto, v školstve končí človek, ak spáchal niektoré trestné činy navždy. A zločinec, ktorý sa popriznáva k závažnej a rozsiahlej trestnej činnosti môže v tomto štáte narábať s údajmi ľudí a ich osudmi v SIS? Lebo kajúcnik je zločinec, každý a jeden – nemýľme si, že „kajúcnením“ sa ich zločiny vymazali nebodaj.
Aké jednoduché je to v tomto štáte podľa sladkonaivných právnych predstáv podaktorých – navystrájame lotrovín, pokajáme sa a poďme ďalej, najlepšie na dobre platené miesto v oblasti zastrešovanej štátom…
Tak či onak, veci sa pohli – Zurian vypovedal – a domov ho pustili. Na jeho mieste by som celú výpoveď uverejnila na niekoľkých miestach, aby mal istotu, že cez toto už neprejdú.
Elena