Radostný detský krik k oblohe letí,
na lúke hrajú sa veselé deti,
smejú sa, výskajú, hry sa im daria,
šťastím a životom ich oči žiaria…
Mamy sa dívajú, tešia sa s nimi,
a prejdú jari, letá i zimy,
s deťmi sa smejú, ich snami žijú,
radosťou detí ich srdcia bijú…
Tichučký detský smiech z oblohy letí,
v oblakoch kdesi sú ukryté deti,
v slnečných lúčoch sem natiahli ruky,
žiť chceli a bežať na koniec lúky…
Mamy ich v srdciach tu na Zemi nesú,
no stále kladú si otázku „kde sú?“
„chýba mi ako soľ“ zúfalo vravia,
nemožno čakať, že roky žiaľ spravia…
Spomíenok more stále v nás víri,
láska je farebná, no smútok je číry,
deň detí dnes chceli sme osláviť s vami
– no samé tu stojíme…
S láskou k vám mamy
Je mnoho detí, ukrytých v oblakoch.
Sú mamy, ktorých deti s nimi prešli ešte kratší čas, ako je cesta k pôrodu a ich deti odišli nenarodené.
Sú mamy, ktorých deti zomreli pri pôrode, či tesne po ňom.
Sú mamy, ktorých deti rástli, no jedného dňa sa ich cesta životom smrťou prerušila.
Sú mamy, ktorých deti vyrástli a mali deti, no už tu nie sú, zomreli.
Všetky tie mamy dnes myslia na svoje deti a dívajú sa na oblaky…
Pretože je mnoho detí, ukrytých v oblakoch.
Aj naše deti chceli žiť, behať po lúke, byť v objatí svojej mamy a tešiť sa z darčekov na Deň detí.
Sme mamy detí, ktoré zomreli v dôsledku pochybenia lekárov, ich nezodpovedného a nesprávneho postupu.
A naša cesta za spravodlivosťou je nekonečná.
Našim deťom…
Milovaný synček môj,
Bože čo všetko by som dala za to, aby som ta aspoň raz mohla objať, bozkať, poláskať, pritúliť si ťa a držať.
Môj synček, s tebou mi odišlo kusisko srdca, tak moc to bolí, sú to už roky čo s nami nie si, no tak moc to bolí 😭 tak moc ta chcem znova vidieť 😭 no uvedomenie že už nie si ma zabíja, žalúdok sa mi stiahne, hrča v hrdle rastie 😭😭😭
už ťa nikdy neuvidím 😭
nikdy ti už nebudem môcť pomôcť zašnurovať šnúrky,
nikdy už nebudem počuť to tvoje mamiii,
nikdy už si ťa nemôžem naučiť písať, čítať, ochrániť ta objať, dat pusku 😭😭😭😭
ach, bože, prečo toto museli spraviť tebe?
Nikto si nedokáže predstaviť tu bolesť, pokiaľ ju sám nežije 😭 milujem ta, synček môj 😭
DIEŤA je najväčší dar a radosť života !
Moje slniečko, vedela sa tešiť všetkému, jej očká žiarili aj keď dostala maličkosť, všetko si vážila, mala srdiečko zlaté 😪
Úprimný úsmev mojej dcéry žiari v mojich spomienkach…
Drobci odrastú, no my neprestaneme byť ich mamou a otcom.
Vždy bude našim dieťaťom, i keď bude mať 30 rokov.
Smrť dieťaťa bez ohľadu na jeho vek je doživotná bolesť.
MDD – v tento Deň detí nezabudnite vrúcne objať svoje detičky a pobozkať ich na líčko.
No, synove dcéry Nelka a Vivien už nikdy nepocítia cit a vyznanie otcovskej lásky….
Môj syn Ivo bol milujúcim a starostlivým tatinkom svojich detí iba 5 rokov.
Ďalšie MDD bez teba, bola si moje už veľké dieťa, ktoré by tento rok už určite bolo mamou. Nikdy nezabudnem na tvoj smiech. keď sme sa bavili o tom ako určite budeš mať dvojičky Olíviu a Olivera. Deti si milovala.
Osud to však zariadil inak.
“Nesúď matky za ich bolesť, za ich slabosti, za ich pády až na samé dno. Pretože smrť nikdy nebola viac ako vtedy, keď dotĺklo srdce jej ratolesti.”
Ninočka bola úžasné dievčatko a milovala oslavy…..
MDD patril k jedným z zo sviatkov, na ktoré sa tešila. Nechcela žiadne drahé darčeky, stačila jej malá čokoládka.
Úplne na ňu sedí citát, ktorý má na hrobčeku
„Bola si skromná v živote, veľká v láske a dobrote“.
Ninka je ôsmy rok v nebíčku, lebo lekári zanedbali starostlivosť o ňu😭 Dnes jej môžeme so slzami v očiach a uboleným srdcom priniesť na hrob iba kvetinku a zapáliť sviecku😭
A tí, ktorí sú za to zodpovední, si užívajú svoje rodiny!
A čo má najviac šokovalo, bolo vyjadrenie právnika nemocnice, že na súdnych pojednávaniach SA NEZISTILO, ŽE BY SME MY RODICIA UTRPELI DÁKU PSYCHICKÚ UJMU! Nemám slov!
vidím ťa ako sa hlasito smeješ
vidím ťa aká si plná života a rozdávaš lásku naokolo
vidím ťa vo vrane, počujem tvoje krá krá
vidín ťa ako túliš a objímaš svoju sestričku Jasmínku,
vidím ťa ako sa tešíš pod padajúcimi kvapkami zo záhradnej hadice,
vidím ťa …. všade a vo všetkom
Spomienky sú pre mňa zo dňa na deň ťažšie, tie ktoré spúšťajú vodopád sĺz, ktoré nie a nie prestať.
Spomienky tak krásne, plné šťastia a napriek tomu plné bolesti a smútku, anjelik môj.
Spomienky, ktoré nemôžem objať, stisnúť a cítiť v prázdnom náručí.
Nelúčime sa, anjelik môj, stretneme sa v nekonečnom vesmíre.
Deň detí bez Sebinka….a s vnúčatkami ktoré sa narodili po jeho smrti…radosť strieda beznádej….už nikdy ho neobjímem, neovoniam tú voňavú hlavičku, nepohrám sa, nezoberiem na prechádzku…
Pocit straty, zúfalstva, smútku, búšenie srdca, úzkosť na hrudi…Nikdy sa z toho nedostaneme…myslím si to, je to klišé že čas to vyrieši…nič nevyrieši. Rodičia prežili to najhoršie…ale ani starí rodičia nemajú prichádzať o svoje vnúčatká, z ktorých sa mali tešiť…
Timejka, moja jediná dcéra – od malicka vzorne a usilovne dieta, rada sa ucila a mala rada zvierata, uz ako dospievala velmi rada pomahala kazdemu mala velke srdce rada sa zaoberala s postihnutými detmi preto sa aj prihlasila na vysoku skolu odbor specialna pedagogika , bohuzial jej plany prekazila zakerna choroba ktora nebola diagnostikovana vcas a nedostala sancu na vyliecenie a ako 22 rocna zomrela
V spomienkach mojich navždy, dieťa moje.
A mohol by tu byť rad ďalších fotiek detí, ktoré zomreli pochybením lekárov u nás. A rad slov ich mám…
Za všetky
záverom Ty, môj synček so skúmavým pohľadom a nádherným úsmevom. Zniesla by som čokoľvek kvôli Tebe, všetko, vieš. Spomienky krúžia okolo mňa v tejto chvíli ako kondor.
Si v mojom srdci.
.
Posielam v mene mám lásku všetkým deťom v oblakoch na krídlach kondora….
https://www.youtube.com/watch?v=4wYCet9rtEo
Elena
P. S.: Všetky fotografie sú z rodinných archívov a uverejnené so súhlasom rodín.