Príbehy môžu byť rôzne – veselé i smutné, smiešne i desivé.
Môžu byť príbehy o hrdinstve zdravotníkov, ktoré prekryjú darebáčiny niektorých, ktoré majú za následok smrť či trvalú invalidizáciu, zničené životy ľudí.
Simonka mohla končiť farmáciu v tomto roku – nekončí vysokú školu, zomrela po „liečbe pásového oparu“ v jednej slovenskej nemocnici. Ninkiným rodičom priznal súd odškodnenie po 8 rokoch za smrť Ninky, ktorej stačilo podať včas antibiotiká a infúziu – a dnes by žila
Trojročnému Sebinkovi ktosi v nemocnici vypol alarm, aby ho pípaním neobťažoval počas pracovnej šichty – technik potvrdil, že prístroj bol v poriadku https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/593278-technik-na-sude-o-smrti-chlapceka-alarmy-sa-daju-vypnut-stisit-a-deaktivovat/.
Dianka, Kubko, Ivan, Peter, Katka, Timejka a mnohí ďalší, mohli by sme pokračovať hodne dlho…
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2020/04/10/cesta-7-my-netlieskame/
Sme matky Otvoreného listu premiérovi SR. Bojujeme za to, aby nezomreli v slovenskom zdravotníctve bezdôvodne i vaše deti, partneri, rodičia.
Erika…
Popri takýchto hrozných prípadoch úmrtia detí v nemocnici je nejaká tá modrina dieťaťa na líci pri návrate z nemocnice dôvodom povedať si „no chválabohu, že sa nič vážnejšie nestalo“. Že to prežilo.
Ale v skutočnosti je to príbeh desivý – desivý tým, ako sa posúvajú naše vlastné hranice v marazme patologického slovenského zdravotníctva. Kam sme sa dostali v tejto spoločnosti.
Nie, nejde o vymyslený príbeh – svoju vlastnú skúsenosť popisuje pani Iveta a týka sa jej 9-mesačnej dcérky.
prosím zdieľajte abi sa každí dozvedel ako sa v Lučeneckej nemocnici sestrički starajú o detički a higijenu.
fotografie a príspevok sú prevzaté z linku Erikinej mamy, pani Ivety
A ja sa pýtam – kde a kedy toto skončí? Kedy konečne budeme oddeľovať zrno od pliev? Bude sa štát donekonečna vyhovárať, že „zdravotníkov je málo“ namiesto toho, aby boli nezodpovedne konajúci zdravotníci braní na zodpovednosť, primerane potrestaní a aby sa nemocnice stali bezpečným miestom pre naše choré deti?
Elena
P. S.: A prečítajte si, ľudia, tie skúsenosti matiek z diskusie pod príspevkom pani Ivety. Je to hrôza, číra hrôza – škoda, že v nemocniciach nie sú kamery, to by zrejme národ pozeral, čo sa v niektorých nemocniciach deje…