A tak tu stojím,
Teba nikde niet,
do neba hľadím a volám ťa späť,
stojím a kričím srdca tichým hlasom –
lebo tá bolesť neutícha časom.
Sneh tíško padá, vo vzduchu sa točí,
ja márne hľadám v mrakoch tvoje oči,
zúfalo kričím tichom, mĺkvym tichom
večnosti stopy nesie s mojim dychom.
A tak tu stojím, padám únavou,
blikajú hviezdy v nebi nad hlavou,
zabudnúť vraj mám, nič sa nedeje,
veď len nesvieti svetlo nádeje.
Nuž márne čakám, kedy sa to poddá,
chýbaš mi, synček, ako vzduch a voda.
Láska je večná, no stojím tu sama,
takto som i nie som tvoja mama.
Elena
Dnes je siedme výročie od pohrebu môjho syna