Upozorňujem rovno v úvode, že nadpis nehlása môj názor, ale je reakciou na blog, ktorý som v SME objavila.
Prezradím vám tiež, že SME a jeho blogu nie sú moja šálka kávy, veď ani kávu vôbec nepijem. Ale pri hľadaní hesla „neočkovaní“ mi práve tento blog vyskočil – a až sa mi priťažilo na dýchaní pri jeho čítaní
https://blog.sme.sk/matuslazur/spolocnost/neockovani-dochodcovia-si-vianocne-prispevky-nezasluzia
Nemala by som autora zažalovať za ujmu na zdraví? – zauvažovala som, keď som sa konečne mohla nadýchnuť. Ach, nie, veď zjavne on sám nejakou závažnou ujmou na zdraví trpí – uvedomila som si súcitne – lebo podľa mňa človek duševne zdravý by takýto nápad nevyprodukoval.
Desivé je, že sa nápadu chytili i diskutéri. No možno tí rozumnejší rovno kývli rukou. Alebo možno tam diskutuje iba jeden typ diskutérov, zauvažovala som. Ktovie…
Skutočne si neviem predstaviť, ako s takýmito ľuďmi po covide budeme fungovať ako jedno spoločenstvo. Súdržne, zmysluplne, s dôverou a úctou, ľudsky. Neviem, naozaj neviem,
Je to každopádne desivé, aké nápady dokážu niektorí ľudia vyprodukovať.
Elena