Iba ja 11. – A veď hej. . .

28. októbra 2021, elenaistvanova, IBA JA

Niekedy stačí maličkosť pre radosť – že ukryté vnútri balkóna prežili ľadové dni kvetináče s petúnkami, kapucínkami, žiarivožltými aksamietnicami, aj s paradajkou a jahodami, dve krásne jahody práve dozrievajú – vďačnosť cítim za to odchladenie a odsneženie.

 

 

Moje odvážne jahôdky a kvietky – hovorila som im v nedeľu večer pri vešaní vypratej rohožky. Obzor temnel…

Zlatistý mesiac v splne, bordovejúci červenkastooranžový obzor, trblietajúce sa hviezdy. Neskutočne krehká chvíľa rozprávkovej krásy všedného večera. Zdanlivá maličkosť, a predsa vnímame jej silu, ponárame sa do nej srdcom.

Ráno nás ťahá ísť, nastavovať tvár slnku a hrať zvedavé hry s jeho lúčmi presvitajúcimi konármi stromov, dúhovejúcimi sa v kvapkách rosy či roztrblietanými hladinou vody. Aj s oblakmi, pravdaže. A s celým svetom, vnímame jeho okamihy a premeny. Večer sa ponárame do myšlienok hlbšie, lebo svet potemnel, vytratil sa a my nastavujeme tvár vesmíru a sami sebe, aj premenám, ktoré v nás deň zanechal.

 

Mesiac mäkko žiaril. Ľudia – slnko a snaha žiariť ma neoslní, mojou krvnou skupinou sú ľudia mesiac, poznám ich cenu  Sú ako môj obľúbený kvet, sedmokráska – aby sme videli ich krásu, musíme sa dívať naozaj zblízka

 

V tichu stemnievajúceho sveta plávali takto v nedeľu večer moje myšlienky ako pestrofarební vtáci napriek únave z týždňa.

Prichádzam z práce pred štvrtou a prerábam postupne kuchyňu. Neverila som, že dokážem obiť tie kusy lepidla po kachličkách zo steny, ale „keď musíš, tak musíš“. Hrubá omietka ryhy zanechávala pri roztieraní, prospelo jej preto primiešanie ceresitovej špáry. Veru, dobrodružstvo to omietkovanie bolo – ale úprimne, taká je pri mojej pochabo romantickej a zároveň tvorivo vodnárskej povahe akákoľvek činnosť.

A tak vás neprekvapí moje nadšenie z ružového svetielka cestou z balkóna. Ach, moji plameniaci, po prvý raz sa obaja rozsvietili…

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A svetielka v tme rána – fontánka šumí, no po šiestej ráno sa rozžiari – a tak občas nejdem práce prvým autobusom, aby som sa vytešila jej farbami.

 

Ach, hej, ľadový dych zimy ju uspí,a tak sa potešte pohľadom na jej rozprávkovú krásu…

 

 

 

Elena