Keď zomrie dieťa
čas sa zastavil
krváca srce a nemáš dosť síl
vykročiť ďalej
vykročiť znova
a márne hľadáš nejaké slová…
Keď zomrie dieťa
vesmír sa stíši,
keď kráča samé k nebeskej ríši
a mamu nechá na ceste kdesi
zúfalo kričiacu kde si, ach, kde si
Keď zomrie dieťa,
aj hviezdy hasnú,
nevidíš slnko a oblohu jasnú,
len smútok krúži v havraňom víre
na cestu svieti len zúfalstvo číre.
Keď zomrie dieťa
tak svet sa borí,
len sila lásky v nás ďalej horí,
hlboko v srdci ju navždy máme,
v plamienku sviečok dnes k nebu z nej dáme…
Spomienok more nami dnes víri
láska je farebná, smútok je číry,
tancujú v srdci v podivnej zmesi obrazy nežné i tichý plač „kde si“…
Na nebi oblaky pokojne letia,
blikajú hviezdy, žiarivo svietia,
ste kdesi ďaleko a predsa stále s nami
srdcom sme navždy spojení – s láskou vaše mamy…