Úprimný súcit vyvoláva prípad mladej slovenskej mamičky Megan. Ročný syn ju čaká doma – a dnes veru márne – lebo práve dnes nastúpila na sedemročný pobyt vo väzení
Ročnému dieťaťu nevysvetlíš, že mama príde o sedem rokov, a nie dnes…
Urobila chybu s tými drogami – to je pravda – ale niekto z nás chyby nerobí?
Pravdou je, že odvtedy konala zodpovedne, dokončila si školu a aj prácu na diaľku si našla. Drogy neberie. Neudržuje kontakty s nikým z minulosti.
Každej mame sa tisnú slzy súcitu do očí a zabolí ju srdce pri predstave, čo musí znášať mladá mama a hlavne jej synček teraz.
Prečo nedostala druhú šancu, aby bola s elektronickým náramkom doma a starala sa o syna?
A ešte jeden argument pre tých, ktorí necítia súcit s Megan a malým Alexisom – finančný argument.
Bordel s náramkami sme mali. Ale to doteraz Kolíková nedala do poriadku?
Vtedy sa písalo v článku v linku, že „Elektronické náramky sa v praxi využívajú iba minimálne – presnejšie na úrovni pár percent z celkového počtu 2-tisíc zakúpených náramkov. A to napriek čiastkovým legislatívnym zmenám, ktoré mali zjednodušiť ich aplikáciu v praxi.“
Náramky nakúpil ešte Borec. Situáciu riešila už Borcova nástupkyňa Lucia Žitňanská (Most-Híd). Hoci elektronické náramky považuje za moderný a dobrý spôsob, malo sa podľa nej začať v malom a následne systém rozširovať. „Bola tam štúdia, ktorá vychádzala z nerealistických a nadsadených očakávaní. Bolo zbytočné urobiť na začiatku taký veľký nákup,“ zhodnotila exministerka spravodlivosti Žitňanská.
Náramky kritizoval aj Najvyšší kontrolný úrad vo výročnej správe z roku 2016. „Systém po naštartovaní projektu vykazuje vysokú mieru neúčinnosti a neefektívnosti, nie sú naplnené jeho základné ciele a očakávané prínosy pre spoločnosť.“
„Pre sudcu nemá reálny význam zaoberať sa alternatívnym trestom, ak si je vedomý, že pri uložení iného druhu trestu vybaví viac agendy, a to dokonca niekoľkonásobne,“ argumentuje tlačové oddelenia Okresného súdu I. v Bratislave.
Lindtner však zároveň uvádza, že v prípade, ak by bol ESMO efektívny, malo by to pozitívne ekonomické dôsledky.
Aj minister Gál sa ten problém pokúšal riešiť v roku 2019
Podľa jeho slov je totiž nelogické, že rezort nakúpil tisíc monitorovacích zariadení, z ktorých sa 900 nepoužíva. Ministerstvo totiž musí platiť za ich prevádzku, i keď sú uskladnené.
„Je nemysliteľné, aby sme kúpili náramky a tie ležali niekde v sklade a navyše za ne platíme,“ povedal Gál. „Môžu sa využívať napríklad pri väzbách. Ak sa súd zdráha poslať niekoho do väzby, pretože je to na hranici, tak sú monitorovacie zariadenia ideálnym riešením,“ doplnil. Podľa ministra sú vhodné elektronické náramky aj v prípadoch takzvaného domáceho väzenia. V súčasnosti je najznámejším prípadom Pavol R., u ktorého súd nahradil väzbu práve monitorovacím zariadením.
Nemal by za takýto pochybný nákup a nevyužívanie majetku štátu niekto niesť zodpovednosť?
Veď nám ide aj o peniaze, nie? jeden väzeň nás stojí ročne 16 800 eur
https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/535366-vazen-stoji-stat-viac-ako-16-800-eur-rocne/
S takými dlhmi na krku, aké má tento štát v súčasnosti, by mohol začať sporiť na tejto oblasti – a jeden z tých náramkov mal nasadiť Megan a nechať ju s jej dieťaťom doma…
Čo dodať záverom?
Ach, hej, počkajte – vysvetlím ten nadpis blogu. Myslela som, si, že každej mame zovrie srdce súcitom pri čítaní príbehu tej mladej mamičky Megan a jej synčeka.
Ale mýlila som sa.
Veru nie každej.
Pani prezidentka dostala žiadosť mladej mamy už pred časom – a z prezidentskej kancelárie dostala odpoveď, že sa žiadosťou pani prezidentka bude zaoberať – ale vzhľadom na veľký počet žiadostí
„je v súčasnosti dĺžka konania o udelení milosti niekoľko mesiacov, vo výnimočných prípadoch aj dlhšie ako rok“.
Elena
K diskusii mirsa čítaj pozorne ja kopem za to dieťa, lebo chápem význam vzťahovej väzby. Ja dokonca nepíšem o milosti v zmysle odpustenia trestu, ale o jeho absolvovaní matkou v domácom prostredí s elektronickým náramkom, aby nebolo potrestané hlavne jej dieťa. Nijako ju neospravedlňujem, predávať drogy je hodne zlé, no každý drogu kupujúci je spoluvinníkom. Rovnako ako u alkoholika je vinný on sám prinajmenšom rovnako, ako „tí jeho zlí kamaráti, čo ho opíjajú“ či nebodaj krčmár, čo mu nalieva. Som proti výchove detí matkami vo väzení, pre ich deti sú ďaleko lepšie domáce tresty matiek. A pravdaže, som za veľmi prísne tresty pre hlavných kšeftárov s drogami – veľké ryby by som vešala verejne na námestí, pre výstrahu.