Svet vykročil do nového roka.
Pre tých, ktorí majú radi formálne hranice stanovené autoritami zvonku dobrý dôvod na oslavu.
Moje malé vodnárske buričské ja pri pohľade na to „silvestrovanie“ občas cynicky zašepká – „ach, keby teraz vydali vyhlášku, že sa hranica prechodu roka posúva o dva dni, koľko ľudí by sa držalo tejto pôvodnej?“ Zrejme by oslavovači svorne nabehli a „oslavovali by príchod roka po novom“.
Ak žijete v horách, iste mi potvrdíte, že ľudia v horách žijúci sme obvykle tichí – i silvestrovské oslavy bývajú o nejakých prskavkách či svetlici mimo obytného areálu.
ŽIaľ, na Prednej Hore máme smolu, že tu chodia do rekreačných zariadení rekreanti – a ja skutočne nerozumiem načo niektorí ľudia prídu „užívať si ticho hôr,“ ktoré potom kvôli nim prestáva byť tichom. Nijako nie som nadšená tým jačaním a strieľaním petárd i delobuchov už popoludní, podvečer a potom i v noci. Jednak kvôli zvieratám, jednak kvôli sebe.
V tomto konštatovaní nie je hnev, len smútok. Rozumiem tomu, že sú ľudia, ktorí sa tak snažia iluzívne podporiť svoju nádej „o lepšom roku“ a potrebujú pocit „oslavy“ – konzumeristická spoločnosť im vsugerovala predstavu, ako má oslavovanie vyzerať, a tak „oslavujú“. Za mňa každý z rokov je výnimočný, prináša niečo príjemné i ťažké, lebo v kategórii dobra a zla sa to hodnotiť nedá, a oslavu čohokoľvek si nespájam s opíjaním sa.
Ibaže tento ich spôsob osláv iných obťažuje a ubližuje im. O utrpení zvierat týmto spôsobom „osláv“ som v blogu písala už toľko krát, že tento rok som to ani nespomenula. Aj dnes v skorom ráne sa už objavil prvý stratený psík v útulku v Nitre. Odsúvam tieto úvahy od seba, lebo ma zakaždým hlboko dojímajú prípady zranených či stratených zvierat. Aj pre malé deti a starých ľudí sú „oslavy podaktorých“ riadne obťažujúce. Tento štát nás vlastne učí, že máme brať ohľad na tých, ktorí na nás ostatných neberú žiadny ohľad – nevie si s ožranmi a oslavovačmi rady, tak to nechal ako „právo silvestrovať“. Dodám iba, že keďže táto spoločnosť nahodila tému úhrady zdravotnej starostlivosti pre neočkovaných, tak v prvom rade by si mali hradiť zdravotnú starostlivosť v plnej výške všetci tí opilci, aj vyrobcovia a strieľači výbušnín.
Ja som si usporiadala myšlienky už na Vianoce. Aj predstavu, čo by som rada v tomto roku urobila do budúcich Vianoc, čo a koho hľadám, tak teraz len poďakovanie za všetko Zámeru sveta posielam, s dlaňami nastavenými neviditeľnému vetru. Svetu lásku a Zemi uzdravenie prajem.
A z celého srdca želám všetkým, nech je čo najmenej smutných dopadov týchto včerajšo-dnešných „osláv“.
Ach, hej, dnešok je predsa len niečím výnimočný – nie každý deň Vám Putin zahrá na klavíri…
https://www.facebook.com/100043980340177/videos/452540066271708
Elena
Diskusia: kurtizana – čítaj pozorne, ja spomínam i deti a starých ľudí, ktorých ten rachot ruší, Ale zvieratá prichádzajú o život. I dnes zopár smutných správ na Fb. A tak ráno som bola smutná, teraz som nahnevaná za tie nevinné životy – a kladiem si otázku, kto nám to vychováva takých prekliatych bezohľadných primitívov?