Je pravda, že o Sulíkovej empatii mám svoj názor.
Ale ak je niečo pravdou, potom to zostáva pravdou, aj keď to povie Sulík. Tento raz s ním súhlasím na 100%.
Povedal, že
„Ide o rokovania na úrovni podnikateľských skupín a čo viem, prebiehajú medzi nimi debaty. To je tak všetko. Rokovania utlmila nová vlna COVIDU-19 a sankcie na Ruska. Tie ja považujem za nešťastné. Krajiny majú medzi sebou obchodovať. A niektorých našich exportérov to postihlo. Páchajú tak iba škody a Rusi Krym nevrátia tak či tak. Treba sa dívať dopredu a treba budovať vzťahy. Musím však dodať, že pnutia na východnej hranici Ukrajiny neprispievajú k budovaniu vzťahov,“ povedal minister hospodárstva na otázku, či nastal počas rokovania rusko-slovenskej medzivládnej ekonomickej komisie nejaký posun v rozvoji obchodnej výmeny medzi Slovenskom a Ruskom z pohľadu slovenských záujmov.
No povedal azda niečo zlé? Či nebodaj klamaL, Ani zdaleka nie. Aj my v tejto situácii namiesto šialeného zbrojenia potrebujeme budovať obchodné vzťahy, naši podnikatelia potrebujú predávať a my potrebujeme kupovať plyn napríklad. Čo budeme kúriť tými americkými stíhačkami, alebo sa na nich prevážať namiesto kúrenia?
Spomínate si koľko odvetných sankcií voči nám za naše pôvodné sankcie Moskva urobila?
No koľko ? Presne nula – otočila svoje obchodné záujmy inam – zo západu na východ. A my sme ostali s dhým nosom, očami pre plač nad tým, kam nás svojimi krokmi vlečú tieto kamaratšágy s EÚ a USA na večné časy.
Lebo akurát škody kvôli nim si spôsobujeme.
Výstižne to vtipný článok v linku skomentoval, hlasno som sa pri ňom smiala
https://veci-verejne.sk/neser-tigra-bruselu-sa-kruto-vracia-jeho-politika-sankcii/
Obchod ide ďalej, zisky sú pre Moskvu rekordné a Európe už chýba všetko. Okrem Američanov. Tých má nadbytok.
Vysvetlil tiež, kde sa ocitneme, ak sa budeme pchať našim kamošom do zadku – nuž presne tam, kam sme sa pchali.
A hej – to druhé poďakovanie Sulíkovi patrí za to, že sa kvôli jeho výroku o spolupráci s Ruskom zbalil z kresla jeho poradcu Mikloš
Lebo spomínate si kam sme sa dostali s nápadmi pána Mikloša predtým? A pozrite sa poriadne, kam sa dostala Ukrajina s jeho radami. A teraz sa vrátil k nám – vylepšovať zasa svojimi predstavami náš život a našu budúcnosť.
Ach, ako to slušne povedať? Čudujem sa, že takého experta Ukrajina vôbec nechala odísť…
Pravdu povediac, pobavila ma aj reakcia Sulíka na jeho odchod – lebo empatiou priam oplýva…
„Rozumiem tomu, že pre Ivana Mikloša je toto citlivá téma, pretože sa na Ukrajine angažoval, napriek tomu jeho reakciu považujem za hysterickú…“
Nie, pomýlila som sa – nie dvakrát treba Sulíkovi tlieskať, ale trikrát…
Elena