Nielen v Šali na železničnej stanici, všade sú. Všade sú, i u nás sú. Občas i pokrikujú po ľuďoch, len tak, aby si ich niekto všimol. Občas ožratí vystrájajú. Ale i tak si myslím, že by mali dostať teplé jedlo večer a bezpečné prespatie.
Je to hrozná vizitka tejto doby podľa mňa.
Niektorí z nich sú podľa článku v linku na ulici i dvadsať či tridsať rokov.
https://mynitra.sme.sk/c/22833691/sala-cestujuci-sa-stazuju-na-bezdomovcov-na-stanici.html
Mnohí z čakajúcich na vlak sa kvôli tomu sťažujú na zápach, nevhodné správanie, robenie neporiadku či obťažovanie pýtaním peňazí a cigariet. Vyriešiť túto situáciu je však vraj komplikované.
Vyriešením situácie rozumie pani redaktorka ich vyhodenie z tej stanice…
Iste, rozumiem, je to nepríjemné pre cestujúcich. ktorí čakajú. Ale nechceli by ste na ich mieste tiež pospať si niekde v teple a bezpečí? Myslím, že štát by mal pre nich urobiť aspoň to, aby mali kde bezpečne prespať, aby neprespávali takto v čakárňach na lavičkách či kdesi vonku…
Napísala mi v diskusii pani, oboznámená s miestnou problematikou, že predsa majú nejaké centrum, kde sa dá za 90 centov prespať. Ale musia prísť triezvi.
No niekedy človek nemá ani tých 90 centov – a udržať triezvosť môže byť pre niektorých z nich skutočne problém. Ale skromne pripomínam, že u nás popíja i kopa ľudí, ktorí majú strechu nad hlavou a prácu a dostatok jedla. Viete, koľko by sme každý mesiac ušetrili, napríklad keby polícia nezasahovala kvôli opilcom v osadách či v domácnostiach- keď už sme pri alkohole? Alebo z toho, čo by zaplatili za x-té liečenia podaktorí alkoholici. Myslím, že len z tých peňazí by sme mohli zaplatiť všetkým bezdomovcom to teplé jedlo a prespatie.
A to ani nehovorím o takom aspekte, že sa na nich pohoršene a cez prsty dívajú „ctihodní občania“. I tí, ktorí dokážu utýrať zviera. I tí, ktorí doma bijú manželky. I rajdy, ktoré po večeroch boxujú pokec s cudzími manželmi. Ja by som zasa dala peniaze radšej bezdomovcom na to teplé jedlo a miesto na prespatie, ako takýmto šlápotám na sociálnu dávku – veď majú zjavne dosť času a energie, aby si šli poctivo zarobiť a neťažili zo solidárneho systému.
Nuž, kritériá morálky máme rôzne, však?
Prezradím vám niečo. Keď som chodila na výcvik do Prahy pred tromi rokmi viac ako rok každý mesiac na tri dni, tak na priečelí istého obchodu rovno na Karlovke spávala staručká pani zabalená v igelite. Vždy keď som tam po mesiaci prišla, rýchlo som skorým ránom bežala z Florence pozrieť, či tam je a či je v poriadku.
Stane sa niekto bezdomovcom z vlastnej vôle rozhodnutím, že ním chce byť? No sotva.
Elena
malinova ďakujem za info – ale niektoré podania sú vraj životným omylom – možno i v tomto prípade, lebo vraj majú viac vyjadrení stade, a i s fotodokumentáciou, asi našli odvahu a svedomie viacerí…