Poznáte iste tú myšlienku, ako máme hľadať dobré vo všetkom zlom.
Pripomínam si, že to dobré a zlé si určujeme sami tým, ako sa na veci dívame.
Môžeme sa tak dívať na všetko, čo v živote prežívame.
Veď hej – dám tomu šancu.
V každej situácii si môžeme hovoriť, čo všetko robiť nemôžeme.
I teraz sa facebookom valia vlny komentov, ľudí sklamaných konaním tejto vlády – no mohli by sme dlho menovať, že čím všetkým. Ale k čomu by to bolo? Jednoducho na každom kroku nám vláda potvrdzuje to, čo naši predkovia vedeli už dávno – a v podobe príslovia nám ako životnú múdrosť zanechali, iste ho poznáte, to o slanine a baranine…
Ale môžeme aj dať si otázku, čo robiť môžeme.
Môžeme veľa. Ach, je veľa možností, ako bojovať proti nezmyselným obmedzeniam. Ako Vodnár ich poznám ajajaaaaaaj…
Môžeme sa vzdať aj facebooku. Však načo, keď je neslobodný? A prestať sledovať i naše správy. Ignorovať všetko, čo povedia. Namiesto toho viac čítať, viac uvažovať, viac vnímať vietor v tvári pri putovaní lesom. Zvláštne, nepripadá mi to ako únik, ale ako príležitosť. Ísť viac k pravde nie cez svet, ale cez seba.
V tichom dialógu dávam otázku ešte o level vyššie „čo mám robiť, Zámer sveta?“
Tichý smiech, ako vždy, keď vykročím správny smerom.
No čo by to malo byť, zapriadla som poddajne.
Díval sa naliehavo – Povedz mi, čo Ti prekáža najviac práve teraz?
Vojna – odpovedala som bez zaváhania.
Prerušila som na chvíľu moju upratovaciu akciu v tej chvíli predpoludnia. Zapla som telku – a aká náhoda – film Miss špeciálny agent 2. Moja čiernočierna mačka Mazeki, dôsledne včera uprene sledujúca celé večerné správy, teraz znechutene zaklipkala sírovožltými očami nad mojim zlým vkusom po druhej minúte filmu. Čo už.
Mala by som radšej pracovať, mám termínovanú prácu, prebehlo mi mysľou. Priveľa pracuješ, zašepkal Zámer sveta smutne. Hej, prikývla som unavene. Hm, dodal, kocúr prežije s tou drahou liečbou, na ktorú mu zarábaš, ale aby si to prežila aj Ty…
Nemôžem ho nechať na polceste, kývla som plecom.
Nemám veľa času teraz, to je fakt. No o to viac si vychutnávam tých málo chvíľ oddychu. Ošúpala som varené zemiaky, zeleninu a dozvedela som sa záver filmu – miss špeciálny agent nám v závere filmu prezradila, že pre nás všetkých je najdôležitejší svetový mier.
Mám rada Tvoj zmysel pre humor, Zámer sveta. Presne tak, svetový mier.
Hej, hej, počkaj, neskončili sme – dodal. Povedz mi, myslíš že to, čo potrebuje svet najviac okrem mieru, sú bojovníci?
Má pravdu, potrebujeme to vyvážiť.
Keďže minulý týždeň mi sypal kadečo k tomu, medzi iným i knihu o geomancii a úžasnú konštelatérsku knihu, čo som len skladala na kopu, a i tri gaštany – vedela som o čom hovorí.
Potrebujeme sadiť stromy.
A potrebujeme prerozprávačov príbehov.
Elena