Ktosi kdesi na Slovensku modrou farbou Z a ešte akýsi nápis nastriekal – videla som letmo trochu správ v televízii.
Ach, kývla som rukou nad tou správou, ktorou nás chceli ohúriť – to pripitý puberťák pobieha, niet sa ani čo čudovať, keď takú sprostosť vláda vymyslela, že to Z zakáže. Lebo koho so zdravým rozumom kedy napadlo písať kade-tade po múroch či nosiť na oblečení práve toto písmenko? No ale teraz sa to stalo pre pripitých mladých adrenalínom – ako všetko, čo vláda zakazuje.
Budeže to hrdinstvo a úspech štátu dolapiť a posadiť za mreže na pár rokov toho „prokremeľského agenta“…
To ja som včera odhalila celé dúpä prokremeľských spiklencov.
Písmeno Z popísali kade-tade. Dôkladne som to preskúmala. Kopa vecí tam bola – niektoré mali to Z napísané červenou, niektoré čiernou fixkou.
Hm, nastrkali tam kadejaké lákavé veci, aby nás na krivé chodníčky zviedli.
A ešte s akou rafinovanou reklamou – nad to dali nápis, že zlacnený tovar.
Ani ja som neodolala.
A potom ma pri odchode s taškou od pokladne zamrazila otázka – zavrú aj mňa, ak ma niekto bude vidieť zahadzovať kelímok od jogurtu s tým Z?
Alebo ak nájdu dcére v taške tú čokoládu so štipkou slaného karamelu, čo som jej kúpila tiež s tým Z?
Panebože, vystavila som svoje dieťa kriminálu?!
Vezmem to na seba – rozhodla som sa statočne – beztak som ju ja kúpila.
A tak ma cestou do práce mátala predstava, ako to bolo v tých Bedároch – viete, tie žaláre a galejníci.
Spomínate si, však – Jean Valjean tam bol, čo ho zabásli za krádež chleba na 19 rokov. Čítala som ich už tak dávno, a asi nie až tak celkom pozorne – no ale kto mohol vtedy tušiť, že sa nám to teraz zíde?
Elena