Anjelov krídla pŕchnu z oblohy.
Drobnučké páperie sa bielobielo hmýri
tou cestou, ktorou ticho kráčame
a každým krokom strácame kus sily…
Aj ilúzií v márnom čakaní,
že toto je sen a že sa zjavíš zase,
no miesto toho slzy na tvári
a kvapky krvi v stopách plynú v čase…
Slniečko moje, poklad života,
radosť dní, svetlo v temne noci,
čakám ťa stále v rade mojich dní
čakám ťa celým svojim srdcom,
hoci
ťa už tak dlho, dlho niet,
hľadám ťa márne v každom kúte sveta,
a moja túžba vidieť ťa sa do oblohy ticho vpletá…
Anjelov krídla pŕchnu z oblohy.
páperká drobné, krehké až to desí,
Tvoju tvár hľadám kdesi v oblakoch
zúfalo srdcom kričím „kde si, kde si“…
Elena
30 rokov by mala dnes Timea. Jediné a vytúžené dieťa. Nadaná študentka, radosť rodičov.
Stačio tak málo – a dnes mohla jej mama Andrejka chystať oslavu dcére k narodeninám. Možno i za veselého smiechu vnúčat.
Timejka však zomrela v slovenskom zdravotníctve.
Jej mama Andrejka napísala
05.04.2015 si odisla na večny spanok. Nasa duša zostala prazdna. Dodnes nevieme najst zmysel zivota.Preživame len z jedneho dna na druhý, bez Teba je to len trapenie! Odmalička si bola mojim slniečkom boli sme silno spojené. Ked si spomeniem,že už by si bola vyštudovaná sociálna pracovníčka , mohla by si byt už matkou ja stastnou babkou keby si sa dostala na liečenie skor mohli by sa nam splnit tvoje sny a teraz by si tu bola medzi nami. Ja neverím že už nikdy neprídeš, stále ta čakám. Nadalej bojujem za spravodlivost je to tažká a smutná cesta!