Mlčala som a predýchavala som pár dní ten hrozný príbeh.
Sú chvíle, keď sa nejaká desivá udalosť zo súčasnosti spojí s našimi spomienkami z minulosti.
Nie, môjmu synovi zdravotníci nevypli alarm – nedostal sa ani na ARO, len na obyčajné interné, lebo na ARO vraj nemali miesto a previezť ho do inej nemocnice, kde by aspoň miesto na ARO bolo, sa neunúvali.
Ale zato sestry vypli alarm na ARO trojročnému Sebinkovi – a tak nemocnicou zdravotnú starostlivosť chlapček neprežil. Po piatich rokoch padol konečne rozsudok minulý mesiac – a 4 zdravotníčky dostali trest za jeho smrť.
A ja som verila, že tí, ktorí majú riadiť slovenské zdravotníctvo, urobili opatrenia, aby sa už nikdy, nikdy, nikdy v žiadnej našej nemocnici neopovážil nikto vypnúť alarm.
Nuž, zjavne to nie je pravda.
Predstava ako zomieralo to bezmocné dieťa v „hniezde záchrany“ je pre mňa príliš zničujúca. Ako sa vôbec môžu pozrieť samy sebe do očí v zrkadle tie, čo žiadali vyplnúť ten alarm? ! A ten „kompetentný“, ktorý o jeho vypnutí v hniezde záchrany rozhodol, ponesie za hroznú smrť novorodenca zodpovednosť???))
Krucinál, ľudia, načo dávame peniaze na kúpu hniezd záchrany, keď na nich ktosi povypína pre svoje pohodlie alarmy?
Ak majú nefunkčné stáť naverímboha, tak ich ani nekupujme a ušetríme peniaze.
A tak verejne vyzývam výrobcov alarmov – prosím, dodávajte slovenským zdravotníkom výlučne alarmy, ktoré sa nedajú odstaviť od monitorovania.
Lebo nemáme záruku, že ich nejaký hlupák zamestnaný v slovenskom zdravotníctve, zasa pre svoje pohodlie nevypne.
Elena
K diskusii: Neviem si ani predstaviť, čo prežíva teraz tá matka. Lebo muselo to byť desivé rozhodnutie ísť tam odniesť svoje dieťa – určite iné ako rozhodovanie či si natrieť chleba s maslom alebo so syrom, Nosila ho 9 mesiacov a porodila ho. Neverím, že ho dala do hniezda záchrany mŕtve.