No konečne, zašepkal Zámer sveta so smiechom…
Mykla som plecom.
Dva týždne mi pripomínal krok, ktorý som mala urobiť. No hej, konečne som tú vetu napísala a mám ju pod vankúšom – a tak ma dnes bude sprevádzať snami po mojej nočnej práci pred mojou dennou prácou…
Rozhýbala som sa k tomu kroku, lebo si mi ukázal cestu – priznala som čestne – ďakujem.
Odpoveďou bol tichý smiech – pravdaže to vedel, vie ako na mňa…
Veru, na miesto, ktoré mám v srdci sa chcem štverať budúci týždeň. Všetko už kvitne – a aj tá pártýždňová bolesť nohy po páde na ľade pomaly ustupuje.
Ale dážď celotýždňový prichádza, aj ďalší týždeň potom a dovtedy všetko odkvitne – predpoveď počasia ma odrádzala. A teraz mi Zámer sveta malú nádej ukázal – a tak viem, kedy na Brdárku vyrazím.
Áno, áno, áno.
Otvor nejakú knihu, zašepkal Zámer sveta tíško.
Hej, siahla som po Hellingrovi – dnes je výnimočný večer.
*Chránený – byť chránený, to je naše prvotné prianie i túžba „- píše múdra kniha.
Hm,to je fakt. Chcem byť chránená pred zradou – a tak sa izolujem od ľudí.
Kniha ďalej hovorí, že najúžasnejšiu ochranu pociťujeme pri vedení silou s komplexným vedomím. Zlváštne, že Hellinger neprišiel k označeniu Zámer sveta, napadlo mi.
A potom som sa našla – „niekedy zabúdame, že nás tá sila chráni a prichádza na pomoc v pravý čas. Potom sa obraciame k vlastným plánom a strachu…“
Jasné, lekcia presne pre mňa.
Niečo sa pohlo tým správnym smerom, niečo veľké v Osude, cítim to, len neviem čo to je. V správny čas sa to dozviem, viem.
Vynorila sa mi myšlienka, že niekedy sú veci ukryté pod náterom a vyzerajú zdanlivo inak. Ako moje vlasy – napadlo mi – no presne. Nafarbila som ich pred týždňom a vyzerajú tmavohnedo. A iba ja viem, že ich ešte dva či tri krát umyjem a rozžiaria sa farbou tmavého zlata…
Hnedý klobúk, nie čierny, hnedý si vezmem na Brdárku, preletela mi hlavou posledná myšlienka, kým som sa disciplinovane vrátila k nočnej práci..
Elena
Malá minuloročná spomienka z mojich fotiek. Brdárka.