Ak sa stretneme so zlom, zanechá to v nás stopu. Úlomok spomienky sa občas desivo vynára, tak trochu neveriacky, či sme to prežili…
Predvčerajším večerom zavial dych takej spomienky. Čtttt, tíško, tíško, pokojne – chytil ma Zámer sveta pevne.
Hmmm…
Žiadny pocit, iba prázdno. Obrovské prázdno.
Nič necítim, povedala som Zámeru sveta, a dodala som po chvíli – asi som už osvietená…
S úľavou sa rozosmial – vie, že humor u mňa znamená vykročenie.
Otvor knihu, zašepkal. Áááá, naša dávna koincidenčná hra. Vzala som akúsi knihu a náhodne otvorila. Úlohou vojska je dohliadať, aby jedna strana nezničila druhú. Hej, viem, preniesla som sa od úplnej dôvery k úplnej nedôvere. Otvorene – pokladám to za dobré, prestala som bezhranične láskavo pomáhať každému a postavila som si jasné hranice. Aj keď Zámer sveta chce, aby som si dôvery trochu nechala.
Kopy synchronicít mi posiela.
Vnímate synchronicity? Viete ich rozpoznať? Moss o tých okamihoch hovorí, akoby čas fungoval zrazu inak, či akoby sa zastavil, alebo ako by niečo bolo mimo času…
Mne cinkne intuícia, že je to synchronicita.
Moja niekdajšia školiteľka konštelatérska mi v týždni volala s ďalšou ponukou stretnutia, tento raz v Česku – a cítim nenáhodnosť toho volania.
A niekedy nás Zámer sveta magicky ovieva, aby sme nenáhodnosť pochopili – ako v piatok popoludní, Otvor dvere, zašepkal tichý hlások intuície. A len čo som dvere pracoviska otvorila, aby prúdil svieži vzduch, zadunela pesnička Mariana od Heľeninych očí. „Čau, Mariana, vďaka tebe milujem žraloky“ – pobavene som sa zasmiala, aká náhoda, že takú pieseň dali do mestského rozhlasu. A tak hneď za ňou Hallellujah Zámer sveta posunul, aby som chápala, že to nie je náhodnosť…
A ďalšia nenáhodnosť, písala som blog a Moss v nahrávke duplikoval, že sen minulej noci si máme uvedomiť. Môj štvrtý sen za celé roky od smrti syna – priznávam, ten „vnútorný dotyk“ ma rozhodil, neverila som, že je v niekom toľko vnútornej láskavosti. Hej, skladačka zapadla, o tom je biela.
Chcela som blog o matkách na dnes napísať. Mamy si zaslúžia úctu. No úcta k matkám je úcta k rodine, úpadok morálky a neúctu k rodine tento sviatok ukazuje – veď akú úctu k matkám má vláda, ktorá nebola schopná ani len 5-%ný rodičovský bonus dať k dôchodku ako spravodlivé ocenenie tým matkám, ktoré zodpovedne vychovali deti a ich deti poctivo pracujú? A čo úcta k matkám a materstvu zo strany žien, ktoré nadväzujú vzťahy so ženatými chlapmi, či si s nimi „ibakamarátsky“ vypisujú na pokeci a kdekade – po akú časť ich tela tá úcta siaha?
Hovorme pravdivo o tom, čo znamená mať úctu k hodnotám. Tak som sa radšej včera predstavy napísať blog o mamách vzdala.
A len toľko – podľa mňa mal včera v médiách večer vystúpiť premiér a poďakovať slovenským mamám. No to by sme sa načakali, však? Ešte že generálny prokurátor poďakovanie mamám zverejnil.
A hej, pripomenul že dnes je i deň oslobodenia od fašizmu.
A tak zdieľam ten obrázok z jeho fb,
Prajem si z celého srdca, s úctou ku všetkým tým, ktorí položili životy za našu slobodu v boji proti fašizmu, aby sme boli od fašizmu a fašistov oslobodení navždy.
Elena